My life in Wonderland /01/

15. ledna 2011 v 18:39 | Ordinary Girl |  My life in Wonderland
Ako prvé by som chcela podotknúť, že je to písané asi pred miliómni rokov, takže to berte z rezervou. Písané strašne, dej o ničom, ale rozbehne sa to, dúfam :D :D


Selena Carelessová sa posadila na lavičku pred školou a užívala si začiatok jari. Tento rok prišla jar naozaj neskoro a Selena nebola práve zimný typ človeka. V zime by sa najradšej uložila do zimného spánku a zobudila by sa práve v taký deň, aký bol dnes. O pár minút si k nej prisadlo druhé dievča a objali sa.
"Čo nové?" Spýtal sa Selena.
"A vieš, že ani nič? Ale tá krava, čo sedí v riaditeľni ma chce podmienečne vylúčiť."
"Za čo?"
"Bola tu menšia udalosť s Duceom." Duce bol syn našej riaditeľky, taký mamičkin maznáčik.
"Nechodíš náhodou s tým fotografom? Len tak, mimochodom." Spýtala sa jej Selena.
"Chodím, ale myslím, že o chvíľku budem opäť single." Zatiahla a Selena prevrátila oči. Jackie bola milá baba, správne šibnutá so zmyslom pre humor, no od začiatku
nového roka vystriedala minimálne 30 chalanov. Vtom Selene zazvonil mobil.
"Čau mami, čo by si chcela?" Spýtala sa jej "Čo? To je dnes?.....Úplne som na to zabudla......OK mami, hneď som tam, čau."
"Čo je?" Uškrnula sa Jackie nad Seleniným výrazom besného poníka.
"Dnes je to stretnutie s maminým frajerom a jeho deťmi.... Je to... preboha....o 38 minút." S. vzala tašku, objala kamarátku a vybehla k ceste. Stopla si taxík a odviezla sa domov. S mamou bývali v centre New Yorku už dva roky. Dovtedy sa stále niekam sťahovali, pretože jej otec mal zložitú prácu. Keď sa jej rodičia rozviedli tak sa s mamou presťahovala sem.Vybehla do svojej izby a obliekla si prvé šaty, čo jej prišli pod ruku. Boli to fialové, saténové šaty s ramienkom okolo krku a stiahnutým driekom. Obula si čierne baleríny
a trochu sa dolíčila. Pri dverách si z vešiaka zvesila čierne bolerko a ešte raz hodila pohľad do zrkadla. Vtedy vošla do izby Selenina mama, Cathy.
"Ideme?" Spýtala sa jej.
"Páni." Šepla Selena. Jej mama nebola fanúšičkou farebného oblečenia. Ale dnes si obliekla žltú blúzku a čiernu sukňu s vyšším pásom. Vzala si kabelku, ktorú jej dala dcéra na posledné narodeniny a žlté lodičky, ktoré jej kúpila Selena na Vianoce, aby mohla nosiť kabelku. Teraz to na nej videla prvý krát.
"Ako vyzerám?"
"Konečne nevyzeráš, akoby si pracovala v pohrebnom ústave." Usmiala sa Selena a pobozkala mamu na líce.
Zišli dole, kde ich čakala limuzína, ktorá ich odviezla do reštaurácie. Recepčný ich uviedol ku stolu, kde už sedel John a jeho deti. Selena poznala pána Johna L. Deina už nejaký ten čas, ale jeho deti ešte nevidela. Mama vravela, že má syna starého asi ako ona a 6 ročného. Ovdovel, keď sa narodil jeho mladší syn. Posadili sa a Sel zdvihla pohľad. Uvidela Johna objímajúc mamu a malého, štrbavo sa na ňu usmievajúce chlapca.
Vtedy prehovoril John: "Selena, toto je môj syn Michael," ukázal na chlapca "a toto je môj starší syn Taylor."
Selena sa najprv pozrela na Michaela. Ktorý jej podal ruku. Usmiala sa a prijala ju. "Teší ma, Michael."
"Aj mňa teší." Povedal, ešte jemne šušlavo.
"Mňa tiež teší." Selena začula chlapčenský hlas vedľa nej a otočila sa. Sedel tam vysoký hnedovlasý chalan, celkovo pekný a Selene dosť známy. Bol to totiž jeden z kamarátov najkrajšieho chlapca na škole. Selena sa usmiala a rýchlo sklopila pohľad.
Celý večer sa nudila a do konverzácie sa veľmi nezapájala, jedine ak sa ju na niečo spýtali. Po hlavnom jedle sa John postavil a venoval dlhý pohľad Seleninej mame. K Sel, ktorá ho celý večer nepočúvala a bola duchom mimo doľahli len slová: "....a preto dúfam, že sa za mňa vydáš." Vtedy prestala dýchať, pootvorila ústa a vyvalila oči.
"Selena, si v poriadku?" Hlesol Michael, no ona ho nepočúvala a naďalej pokračovala vo svojej činnosti. Keď usúdila, že už jej dochádzajú posledné dávky kyslíka, nadýchla sa. Prešla pohľadom na Michaela, ktorý sa usmieval a potom na Taylora. Ten sa tváril neurčito. Ani prekvapene, ani potešene.
"Áno." Začula mamu a znova vyvalila oči.
"Sel, si v poriadku?" Spýtala sa jej mama.
"Hej, som len ma to...ehm... prekvapilo."
"Selena. myslela som si, že ti to nevadí."
"Mami, veď mi to nevadí." Usmiala sa a postavila. "Z dovolením, rada by som šla na toaletu." Keď si na dámskych WC-kach
opláchla tvár zbadala v zrkadle niečí odraz.
Zhíkla. "Čo tu chceš?"
"Z tvojho výrazu som usúdil, že ťa to prekvapilo." Selena sa obrátila a pozrela mu do očí.
"Úžasný zmysel dedukcie, musím ťa pochváliť. Kde si trénoval Taylor?" On sa len uškrnul a pokračoval tam, kde skončil predtým, než ho Selena vyrušila: "Chceš aby, sa tvoja mama vydala za môjho otca? Aby sa cítila znova sklamaná a ponížená?"
"O čom to, preboha, hovoríš? Johnatan mamu ľúbi a ona ľúbi jeho. Tak aký máš problém?"
"Ja nemá žiaden problém. Mne je jedno, či otec zlomí srdce nejakej ďalšej štetke." Selena sa nahnevala a pristúpila k nemu, Chytila ho za líce a nahla sa k jeho uchu. Zašepkala: "Moja mama nie je štetka." Potom jej ruka vystrelila a s hlasným plesnutím znova pristála na jeho líci. Ostal tam po nej svetlo-červený fliačik.
"Hmm....Musím uznať....dobré."
Takúto reakciu nečakala, no usmiala sa a odišla. Keď prišla k stolu mama sa jej spýtala: "Nevidela si Taylora? Tiež musel ísť na toaletu."
Selena sa na mamu žiarivo usmiala a odvetila: "Nie, nemala som to šťastie." Vtedy sa Taylor posadil na svoje miesto vedľa nej a  mu uštedrila vražedný pohľad. On sa tváril ako stelesnená nevinnosť. V reštaurácii ešte chvíľku posedeli a potom šli k Selene a jej mame domov. Tam Sel zaliezla do izby a volala s Jackie, keď k nej prišiel Taylor. Znova.
"Môžem s tebou hovoriť?" Spýtal sa.
"Jackie, neskôr ti zavolám a povieš mi, ako to dopadlo s tým fotografom, dobre?" Ani
nečakala na reakciu kamarátky a hneď zložila.
"Neučili ťa klopať?" Mobil strčila pod vankúš, ako to mala vo zvyku, keď ju niekto vyrušil. "A mimochodom, čo chceš v mojej izbe?"
"Dokončiť náš rozhovor."
"My sme nejaký rozhovor viedli? Prepáč, no na to si nespomínam. Prosím ťa, oživ mi pamäť." Keď to dopovedala
Taylor sa posadil na stoličku oproti nej.
"Nespomínaš? Ten rozhovor na dámskych toaletách, v ktorom si mi na konci tak vášnivo strelila facku."
"Och áno, už si spomínam. Prepáč, ale úplne mi to vyfučalo z hlavy. Na nepodstatné veci si totiž nepamätám." Sel sa zahniezdila a vystrela.
"To som rád, že som ti oživil pamäť a teraz ho chcem dokončiť. Takže bol by som...."
"Myslím," prerušila ho "že ten rozhovor sme dokončili, keď si nazval moju mamu štetkou."
"Pozri, na tvojej mame mi nezáleží, nepoznám ju a je mi úplne ukradnutá, jediné čo ma trápi je brat a chcem len to, aby zase netrpel."
"Prečo by mal Michael trpieť?"
"Michael nikdy nemal mamu a často sa citovo naviaže na otcove priateľky." Selena nikdy nevedela pochopiť, ako mohol do jedného jediného slova vložiť toľko nenávisti, no v tomto momente ju to len udivilo.
"A? Ďalej nič? To je všetko? Nechceš aby brat trpel a preto chceš mamu a Johna rozdeliť? A čo ak im to vydrží? Hmm? Premýšľal si už aj nad touto alternatívou?" Selene dochádzal dych, nechápala ako sa v jednom človeku mohlo skrývať toľko zloby, že chcel rozdeliť dvoch ľudí, ktorý sa ľúbia.
"Môj otec má od smrti matky mnoho mileniek. Každú jednu ženu podvádzal, no veď sa pozri, určite podvádza aj tvoju mamu. Aha." Z vnútorného vrecka saka vytiahol mobil a ukázal ho Selene. Bola tam správa prijatá pred dvoma dňami:

Miláčik, kedy sa stretneme? Chýbaš mi a už to dlhšie bez neba nevydržím. G.

Selena potriasla hlavou. "Ako ti mám veriť?"
"Nemusíš mi veriť, je to len na tebe." Odvetil.
"Musíš mať svojho brata veľmi rád, keď to preňho robíš. Však?"
"Mám rád len svojho brata. " Taylor si dal veľmi záležať na tom, aby slovíčko len poriadne zvýraznil.
Prikývla. "V poriadku, to ti neberiem. Ale tvoj návrh si ešte premyslím." Postavila sa a zišla dole po schodoch. Cítila, že jej budúci brat ju nasleduje a všimla si matkin radostný pohľad, keď ich spolu uvidela. Jej mama bola veľmi milá, spoločenská a dobrosrdečná. Ľudom pomáhala a nechcela za to nič. A to bol ten najväčší problém. Vo svojej podstate bola jej mama veľmi naivná. A ten jej pohľad šteniatka! Presne taký pohľad mala teraz, keď svorne schádzali po schodoch. Ak by tá správa bola pravdivá, nevidela by radostný pohľad šteniatka, ako teraz, ale pohľad zraneného a smutného šteňaťa a to by už nezniesla.
"Deti," začala Cathy a jej dcéra prevrátila očami, toto pomenovanie sa v jej veku - 4 mesiace pred 18 narodeninami naozaj nehodilo. Cathy pokračovala: "S Johnom sme sa rozhodli, že by sme mohli skúsiť žiť ako rodina. On by sa nasťahoval k nám, alebo mi k nemu." Ak bola Sel v reštaurácii prekvapená, tak táto situácia bola hodná psychiatrie. Kútikom oka pozrela na Taylora, no ten nevyzeral prekvapený, lež nahnevaný.
Možno preto sa ujala slova ona. "Podľa mňa bude lepšie bývať u nás. Myslím, že to bude výhodnejšie pre obe strany. Teda budeme to mať bližšie do školy a vy do práce, nie?" Selenina mama sa usmiala a preslov dcéry si vysvetlila ako prehnané nadšenie z danej veci. John sa na ňu tiež nadšene pozrel a jedine Taylor na ňu vražedne pozrel a Selena mu ten pohľad nežne opätovala.
"A teraz mami, nás prosím ťa, ospravedlň, s Taylorom sme mali menší rozhovor a musíme ho dokončiť." Postavila sa a vyšla po schodoch. Taylor ju dohonila tesne pred jej izbou zdrapil za rameno.
"Ty si normálna? Prosím ťa o niečo a ty spravíš presný opak!"
"Pusti ma," povedala a vytrhla sa mu. Zatiahla ho do izby a zavrela dvere. "Za prvé: normálna som a za druhé: je lepšie bojovať na domácej pôde."
"Takže mi pomôžeš?"
"Nepochopil si to? Tebe záleží na svojom bratovi a mne zas na svojej mame. Nechcem aby trpela. Ale najprv sa musím presvedčiť, že je tá správa pravá." Sadla si na posteľ a ukázala na dvere: "Rada by som šla spať, takže z dovolením. A pozdrav mamu a Johna a aj Mikea." Usmiala sa a išla do sprchy. Tento deň bol pre ňu viac menej triumfom. A nad Taylorom vedie 1:0, čo ju dosť tešilo.
Lenže to ešte netušila, čo všetko táto vojna, ktorú vyhlásili prinesie a aké obete a koľko ich bude musieť padnúť.
 


Komentáře

1 Kirawa Kirawa | Web | 16. ledna 2011 v 18:39 | Reagovat

som rada, že sa ti poviedka páčila :D a rada s tebou spriatelím :D

2 Tarin Tarin | Web | 18. ledna 2011 v 20:43 | Reagovat

Jasne že chcem byť SB. Len mám trochu chaos v tom všetkom.

Toto je tá nová stránka či ? :D

3 Aiko Aiko | Web | 26. dubna 2011 v 11:59 | Reagovat

Riadny tajný plán :D :D Začiatok zaujal, takže s radosťou idem čítať všetko :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama