Fay Lex /01/

22. února 2011 v 15:00 | Ordinary Girl |  Fay Lex
Tak prvá kapitola :D :D Dúfam, že sa bude páčiť :D

 1. kapitola

     Vždy som bola ten typ človeka, od ktorého ostatný očakávajú príliš veľa, no nikdy som nevedela prečo. Nebola som krásna, ani prehnane múdra a mala som zvláštnu schopnosť byť v zlom čase na zlom mieste. Napríklad vtedy, keď decká z druhého mesta hádzali na auto nášho riaditeľa vajcia.  Hádajte kto bol náhodný okoloidúci?  Predsa ja!  A koho z toho nakoniec obvinili?
Predsa mňa! A ak sa to opakuje často, ľudia si vás zaškatuľkujú ako tých problémových. A ak si vás ľudia z malého mesta raz zaškatuľkujú, nemáte šancu zmeniť ich názor. Niektorí mi to odpúšťali, teda ak sa to tak dá nazvať. Neriešili to, ale pamätali si to, no vraveli si: Chúďa dievča, veď jej zomreli obaja rodičia, ono to prestane. Pche! Rodičia mi zomreli, to je pravda, ale akí to boli rodičia? Matka workoholička a otec beznádejný smoliar, ktorý koniec svojho úbohého života trávil radšej s fľašou alebo s trávou. Samozrejme, že keď zomreli zložilo ma to. Predsa len to boli moji rodičia a milovala som ich. No nesmútila som. Po ich smrti som sa z veľkomesta presťahovala do malého mestečka k mojej starej mame. St. Ventuzia bolo malé mestečko 54 kilometrov juhozápadne od Atlanty. Bolo to pekné mestečko, no nezapadalo do mojich plánov. Nič tu do nich nezapadalo. Bola som pripravená odísť na nejakú hlúpu výšku a vyštudovať niečo, čo mi bude v živote úplne na nič. A potom zakotviť v kancelárii s horami papierov, z čoho by mi zrejme následne preskočilo, takže by som svoj bezcenný život dožila v nejakom ústave. Ibaže to sa nekonalo a hoci viem, že sa to všetko stalo, stále mi to pripadá neskutočné. No pekne po poriadku.

    Všetko sa vlastne začalo na začiatku maturitného ročníka. Prvý deň školy nebol pre mňa ničím výnimočný, ibaže v našej školy pribudli noví hlupáci. Ako každé ráno som zjedla ovsenú kašu a naštartovala svoje auto po starom otcovi. Bol to Ford Mercury Comet z 1963, červenej farby s bielim pásom po bokoch. To auto starký miloval, len dúfam, že sa na mňa nehnevá za to, že som minulý rok rozbila na kúsky. Ešte šťastie, že Jeremy Wilkerson je môj najlepší kamarát. Jeho otec vlastní autoservis, takže to bolo takmer zadarmo.
Keď som prišla pred školu, bolo tu málo áut, všetci totiž chodili autobusmi. Zaparkovala som čo najbližšie pri vchode a nenápadne vošla dnu.
    Naša škola bola rozdelená na skupinky. Boli tu skejťáci, emáci, ghotici, populárni, samotári, športovci, šprti a tak ďalej. Ja som patrila medzi samotárov. Ja, Jeremy, jeho brat Kyle, Ian a Cody. Možno sa čudujete prečo som sa rozprávala iba s chalanmi. Časom som zistila, že ľudia v tomto meste sú falošnejší ako businessmani a dievčatá v mojom veku ešte viac. Chalani boli v pohode, nemali problém povedať pravdu a nič neriešili. Takže ak som prišla do školy v niečom novom, všimli si to, no nepýtali sa prihlúple otázky ako: Kde si to kúpila? A koľko to stálo? A tak ďalej. Naše priateľstvo bolo výhodné pre všetky strany.
    "Hej! Fay!" Zvolal na mňa Kyle. Bol to veľmi pekný chalan s orieškovými očami a tmavými vlasmi a s peknými črtami tváre, takže by sa skôr hodil medzi populárnych, ako medzi nás. Jeho brat Jeremy bol zase najmilší chlapec akého som kedy poznala, bol dobrota sama, no jeho brat zaberal tú krajšiu časť ich dua. Jeremy nebol škaredý, no ani priveľmi pekný, mal však v sebe niečo, čo Kyle nemal, takže dievčatá si ho všímali, hoci ho nepovažovali za pekného. Ian bol zas ten najvýbušnejší a najtvrdohlavejší chalan akého som kedy videla. A možno aj najodvážnejší, alebo najhlúpejší. Bol to typický ignorant s večným úškrnom na tvári a s pohľadom, ktorý vás dokázal vyviesť z mieri. No a Cody bol ten múdry, nie žeby sme my ostatný neboli, ale na Codyho IQ sme jednoducho nemali. Jeho vedomosti tiež vedeli niekedy naštvať a hoci miloval predmety ako sú chémia, fyzika a matika, nepokladali ho za šprta. Bol to proste Cody.
    "Kyle!" Usmiala som sa naňho a posadila sa vedľa neho na múrik pri hlavnom vchode.
    "Chceš?" Vytiahol krabičku cigariet a zapaľovač.
    "Nefajčím, dobre to vieš. A ani ty by si nemal, teda ak nechceš umrieť pomalou a bolestnou smrťou niekde v nemocnici, kde by ťa všetci ostatný ľutovali a mladé sestričky by sa na teba pozerali ako na stroskotanca." Kyle pri zmienke mladých sestričiek nenápadne odložil cigaretu bokom a ja som si pomyslela, že predsa len mám presvedčovací talent.
    "Tak aké bolo leto?"
Vzdychla som. "Nuda, nuda, nuda. Čo by sa len v tomto meste mohlo tak stať. Jedine žeby stará pani Milesová zabudla dať do svojich koláčikov cukor. To je asi tá najhoršia vec, aká by toto mesto mohla postihnúť."
    "Tak to by aj bola najhoršie vec, aká by sa mohla stať." Smutne predniesol Cody a posadil sa vedľa nás. My sme sa len mohli zasmiať. Rovnako veľký, ako jeho IQ bol aj jeho apetít. Cody zjedol všetko, spomínam si, ako raz Jeremy žartovne predniesol: Ten zje raz aj nás.
    "Kyle, aké bolo tvoje leto v Kalifornii?"
    "No, kde začať?" Zasmial sa. "Celé leto som makal v strýkovom obchode. Zarobil som síce slušné prachy, ale nikdy viac. Kto by bol povedal, že ženy v strednom veku letia na automechanikov. Dostal som asi tak 10 telefónnych čísel a niekoľko kľúčov od motelových izieb. A to si žarty nerobím." To som sa už zadúšala smiechom a začali mi tiecť slzy z očí, snažila som sa to zakryť, no nešlo to. Cody nebol taký milý a rozosmial sa na celé kolo.
    "Čo je tu také vtipné?" Spýtal sa Ian, ktorý prišiel spolu s Jeremym.
    "Kyle a...ehm...jeho..." Znova som sa rozosmiala.
   "...skúsenosti s dámami v strednom veku." Dopovedal za mňa Cody, keď videl, že som neschopná slova.
    Jeremy to potom vysvetliť Ianovi, ktorý sa nad tým len pousmial a ja som sa konečne upokojila, hoci keď som sa na tom usmievala ešte celý deň.
    Keď zazvonilo, každý sme sa rozdelili. Mala som matematiku, potom španielčinu, angličtinu, dejiny, biológiu a telesnú. Ibaže to by nebola pani Jamestonová, keby ma nenechala po škole.  Zasadla si na mňa po tom, čo som minulý rok vrazila loptu jej dcére do tváre. A drahá plastika Carolininho nosu bola absolútne zbytočná. Odvtedy ma za hocijakú hlúposť nechá po škole. Tentoraz ma poslala do riaditeľne.
    Keď som sedela pred dverami kancelárie, po prvý raz som ho zbadala. Už na prvý pohľad to bol výstavný kus chalana. Mal tmavé, krátke vlasy a čierne oči. Možno si pomyslíte, že to znie ako z nejakého stupídneho románu bez pointy, možno to tak bolo, ale on nebol ten úžasný, dokonalý a perfektný typ, ktorý chráni ľudstvo a bojuje za životné prostredie, snaží sa o zdvihnutie dôchodkov a snaží sa stať prvým prezidentom, ktorý bojuje za ľudské práva. Tento chalan už na prvý pohľad pôsobil ako rebel, flegmatik a lámač sŕdc.
    "Fay, dnu!" Pani Flegmonová sa na mňa srdečne usmiala a s obrovským nadšením ma vpustila do kancelárie. Riaditeľ to vyriešil ihneď. Sťažnosťami mojej telocvikárky sa veľmi nezaoberal a bral ich s rezervou.
    Keď som vyšla z riaditeľne, už tam nebol. Iba som potriasla hlavou a vytisla ho z mojej mysle.
 


Anketa

Klik :)

Klik

Komentáře

1 knihomolka knihomolka | 26. února 2011 v 21:36 | Reagovat

dobry zaciatok :))
som zvedava na pokracovanie ;)

2 knihomolka knihomolka | 2. března 2011 v 21:33 | Reagovat

a kedy teda das dalsiu kapitolu???

3 Kirawa Kirawa | Web | 6. března 2011 v 17:14 | Reagovat

waw.... ako toto ma bude baviť :D

4 Aiko Aiko | Web | 26. dubna 2011 v 11:03 | Reagovat

zabudnúť pridať do koláčov cukor...no to je naozaj príšerné :D Koniec sveta :D Prvá kapitola je taká funny, takže idem ďalej :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama