My life in Wonderland /03/

11. února 2011 v 20:16 | Ordinary Girl |  My life in Wonderland
Viem, že som v psolednej dobe nič nepridávala, ale mala som zákaz na PC a nedalo sa to nijak obísť :D :D Takže posnažím sa, aby som začala pridávať niečo častejšie :D

Od Johnovho nasťahovania sa k Seleninej mame ubehli dva mesiace, pomaly sa začali aklimatizovať. Všetci až na Taylora, ktorý so Selenou, pre ňu z neznámeho dôvodu, prestal rozprávať a na otázky odpovedal jednoslovnou, maximálne dvojslovnou odpoveďou a na pozdravy iba kývnutím hlavy. Nie žeby to Selene vadilo, ba niekedy z toho bola i nadšená, no nevedela si to vysvetliť a to
ju škrelo.

Z ich plánu nakoniec pomaly vzišlo. Teda Selena si to myslela, pretože odvtedy nič neriešili a Cathy bola s Johnom šťastná.
V to ráno ju však Taylor prekvapil a na jej: Dobré ráno, prekvapivo odpovedal: Dobré.
"Dnes máš akúsi zhovorčivú náladu." Usmiala sa a naliala si kávu.
"Dnes je dobrý deň." Šepol a začal niečo písať.
"A to už prečo?" Spýtala sa a to Taylora prekvapilo, a dokonca i ju samu.
"Je zápas, po dvoch týždňoch budem konečne v zostave."
"A prečo si v nej nebol." Prisadla si k nemu a zahľadela sa naňho.
Obrátil sa k nej a zažmúril na ňu. "Ty máš dnes akúsi vypytovaciu náladu."
"Dnes je dobrý deň." Vrátila mu to a zdvihla obočie čakajúc odpoveď na svoju otázku.
"Bolo disciplinárne konanie a počas neho nemôžeš hrať."
"Čo sa stalo?"
"Kvôli nejakému hlúpemu faulu, ale našťastie sa to vyriešilo. Hrozilo mi, že nebudem hrať dva mesiace."
"To je dobre, že sa to vyriešilo." Usmiala sa a do miestnosti vstúpil Mike.
"Ahoj zlatko, čo si dáš?" Spýtala sa ho Selena a Mike sa vyšplhal na stoličku k pultu.
"Sallyine koláčiky." Zamrmlal rozospato a položil si hlavu na ruky.
"Vstávanie, čo? Hrozná vec." Zasmiala sa Selena a položila pred neho tácku s koláčikmi a pohár mlieka. Pozrela sa na hodinky, cuckla a pobozkala Mikeho na čelo. "Čau chlape, a vzchop sa!" Selena sa pozrela na Taylora a spýtala sa: "Ideš?"
"Nie." Odvetil chladne a ani na ňu nepozrel. Selene to nešlo do hlavy. Veď bol do Mikeho príchodu taký fajn. Žeby sa na brata hneval? Nie, veď Taylor ho mal veľmi rád. Staral
sa oňho viac, ako otec, ktorý bol skoro stále v práci.
Premýšľala nad tým celú cestu do školy a stále nevedela, čo si má o tom myslieť. Zaumienila si, že sa na to musí bezpodmienečne spýtať Jackie.
Cez obednú prestávku jej povedala dlhú verziu jej ranného rozhovoru s výrazmi tváre a tónmi hlasu. No Jackie jej nepomohla, v tejto situácii bola rovnako bezradná, ako jej najlepšia kamarátka.

"Nejde mi to do hlavy! Premýšľala som nad tým celú španielčinu a matematiku a stále nič. Ani neviem, čo sme robili."
Povedala Jackie po vyučovaní, keď spolu sedeli na lavičke pred školou a sledovali preplnené ulice New York City.
"Poď k nám, možno keď to uvidíš, budeš to lepšie chápať."
Jackie vzdychla: "Dnes nemôžem, je tá mamina akcia a musím tam byť." Sel prikývla, rozlúčili sa a obe zamierili domov.
Keď Selena vošla do bytu všade vládol chaos.
"Čo sa tu deje?"
"Ideme s Johnom na konferenciu do Chicaga, budeme preč asi tri dni takže dúfam, že to tu nájdeme v rovnakom stave, v akom sme to opúšťali! To znamená žiadne žúry, žiadne blicovanie a Mike nech je do 9. v posteli. Rozumeli ste?" Taylor aj Selena prikývli, Sel dala mame pusu na rozlúčku a zavrela dvere za mamou a nevlastným otcom. Potom sa hodila na sedačku a zavrela oči. Vzdychla. Hnevala ju situácia s Taylorom, respektíve si ju nevedela vysvetliť. Bolo to absurdné! Znova vzdychla.
"Blbý deň?" Ozvalo sa vedľa nej. Zhíkla. Keď si uvedomila, že je to Taylor
prevrátila oči. Nevšimla si ho, vôbec.
"Trochu, niečo ma škrie. A vôbec si to neviem vysvetliť. Ale načo to tebe rozprávam."
"Tiež neviem!"
"Vidíš! A takýto si vždy! Nemôžeš byť niekedy milý! Alebo sa aspoň milo tváriť? Nikdy si...to je vlastne jedno, veď teba to, nezaujíma." Vzdychla, vzala si kabelku a vybehla po schodoch. Sadla si za kozmetický stolík a strčila hlavu do dlaní.
Selena, čo to do teba vošlo, pomyslela si, veď si mu vlastne povedala, že ti vadí, že k tebe nie je milý! Znova vzdychla.
"Dnes veľmi často vzdycháš. Tá vec ťa musí veľmi trápiť." Povedal Taylor a vstúpil do izby, posadil sa na posteľ a zahľadel sa na ňu.
"Budeš sa hrať na môjho terapeuta?"
"Ja..." Začal, no prerušila ho.
"Čo ty o mne vlastne vieš? Nepoznáš ma! A za tie dva mesiace si o mne nezistil ani jednu vec, nespýtal si sa ma ako sa mám a odbíjaš ma pri každom pokuse o rozhovor."
"Tak toto ťa škrie?"
"Nie! Áno! Si len obyčajný ignorant! To ma škrie!"
"Mýliš sa!" Postavil sa.
"Hej? A ako?" I ona sa postavila a pozerali si priamo do čí.
"Mýliš sa, všímam si ťa, každý deň...."
Prižmúrila oči a nahla hlavu doprava.
"Dobre!" Skríkla. "Nechaj ma, musím si spraviť úlohu z angličtiny."
Taylor prikývola vyšiel z izby.
Po pár hodinách strávených na posteli a písaním slohovej práce zišla dole. Taylor sedel na sedačke a sledoval nejaký hokejový zápas, vedľa neho sedel Mike a zvieral v ruke misku s pukancami.
"Mike by už mal ísť spať." Poznamenala a Taylor sa zahľadel na hodinky.
"Skončí zápas, bude to už len pár minút." Prikývla a sadla si vedľa nich. Po pár minútach sa zapozerala do hry.
"Ktorí sú naši?" Spýtala sa.
"Ani jedny, to je Chicago a L.A."
"Oh," nadvihla obočie, "Tak prečo to pozeráme?"
"Mike zbožňuje Chicago, preto." Pomaly prikývla a po pár minútach hra skončila. Mike brata objal a Selena ho pobozkala na líce.
"Dobrú noc a sladké sny."
"Ďakujem." Šepol a usmial sa . Vybehol po schodoch, no na predposlednom schode zastal.
"Ty?"
Otočil sa smerom k bratovi.
"Áno?"
"Ja sa bojím."
"A čoho sa bojíš?" Spýtala sa ho Selena.
"Strašidiel." Šepol Taylor a vybehol za Mikeom. O pár minút sa vrátil.
"Prečo sa bojí?" Spýtala sa.
"Raz si pozrel nejaký film o bezhlavom jazdcovi a odvtedy nevie zaspať bez svetla. A ak je náhodou v noci smädný, či potrebuje na toaletu, nevstane."
Selena sa usmiala. "Keď som bola malá, bála som sa, že v noci si po mňa príde zlá čarodejnica a zavrie ma do veže a budem musieť čakať na nejakého princa, aby ma oslobodil."
Zasmiala sa. "Typujem, že ty si sa ničoho nebál."
"Nie."
Selena nadvihla obočie. "Aké prekvapenie."
"Taylor?" Spýtala sa po pár minútach ticha.
"Áno?"
"Ako zomrela tvoja mama?" Šepla a kútikom oka sa naňho zahľadela. Videla ako zmeravel, ruky mu klesli na gauč a on jej, na jej veľké prekvapenie, odpovedal. "Vlastne som ju zabil ja..."
 


Anketa

Klik :)

Klik

Komentáře

1 Kirawa Kirawa | Web | 12. února 2011 v 21:21 | Reagovat

no tak toto vyzerá veľmi zaujímavo ... som zvedavá, ako vysvetlí svoje posledné slová a ako bude Selena reagovať

2 Aiko Aiko | Web | 26. dubna 2011 v 12:08 | Reagovat

Ten koniec akože čo??? idem to radšej zistiť...je to super ;)

3 WolfGirl Ivush WolfGirl Ivush | Web | 26. dubna 2011 v 16:59 | Reagovat

Čože?? Ten koniec, úha...musím si prečítať hneď aj pokračko. Som zvedavá, o čo tam ide. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama