Once upon a time... /03/

19. února 2011 v 15:34 | Ordinary Girl |  Once upon a time
Nová kapitolka :D a Môj príchod zo záhrobia :D Stále mám ten blbý zákaz ale prednastavím nejaké články :D :D


Vitaj späť v Amerike
Nora stála na palube a hľadela na zapadajúce slnko nad Sochou slobody. Tak dlho ju nevidela a predsa v nej už nevyvolávala žiadne pocity. Pohľad na túto zem jej už nepôsobil radosť, ako to bývalo v minulosti, teraz si len priala, aby mohla túto časť Zeme vymazať.

Z Anglicka vyplávali pred dvoma týždňami a Nora sa s neveľkou radosťou lúčila s Jackom. Posledné dva dni, čo bola v Londýne iba hromžil a nadával, že i jeho druhá dcéra uteká
za veľkú mláku. Noru zmienka o jeho dcére veľmi potešila a tak mu ihneď prisľúbila, že sa vráti hneď ako niečo nájde.
"O čom premýšľate?" Ozvalo sa jej za chrbtom a Luck jej podal pohár červeného vína.
"O domove."
"Chýbal vám?"
"Nie." Pokrútila hlavou. "Teraz mi chýba."
"Anglicko je krásna krajina."
"Anglicko má krásnu prírodu, malebné dedinky, krásne centrum mesta, ale keby ste zašiel do chudobných štvrtí, videl tých ľudí. Pre nich to rozhodne nie je krásna krajina."
Prikývol.
"Kapitán vravel, že o trištvrte hodinu môžeme zakotviť."
"V poriadku." Nora nemala najmenšiu chuť sa s ním rozprávať. Chcela len, aby čo najrýchlejšie prišli do Spojených štátov a aby už všetko mala za sebou.
"Idem do svojej izby, z dovolením." Zbehla po schodoch vedúcich do podpalubia a do kufra nahádzala zvyšné veci, čo sa povaľovali na nočnom stolíku a bielizníku. Potom zašla na večeru, kde sa, samozrejme, musela stretnúť s Luckom, no po celý čas neprehovorili ani slovo.
Keď zastavili v prístave, bolo okolo ôsmej večer. Nora pomaly zišla po schodíkoch dole a čakala na Lucka, ktorý sa lúčil s kapitánom, tak ako všetci ostatný, samozrejme, okrem Nory. Po chvíli k nej prišiel a obaja nastúpili do jedného z taxíkov, ktorý ich odviezol na najbližšiu policajnú stanicu.
"Prečo sme tu?" Spýtala sa, keď vystúpili z auta.
"Posledná vražda sa stala pár blokov odtiaľto."
"Ja som myslela, že to bolo niekde pri Severnej Dakote."
"Lousie Cartes, 21 rokov, smrť medzi 11 a 2 hodinou minulej noci." Vysvetlil, vzal jej i svoj kufor a vstúpil dnu. Mladý policajt mu hneď vzal oba kufre a zaviedol ich za šéfinšpektorom miestneho oddelenia.
"Pane." Luck mu stisol ruku a predstavil Noru. "Pane toto je najlepšia priateľka Jessicy Cameronovej..."
Prerušila ho. "Nora Clarková"
"Teší ma, slečna Clarková, sadnite si, prosím." Obaja sa posadili a on pred Noru predložil hromadu spisov v bielych doskách.
"Dvadsať spisov s menami dvadsiatich dievčat a dvadsiatimi vraždami. Dvadsať miest, dvadsať kvetov, dvadsať..."
"Chápem," prerušila ho, "bolo ich dvadsať." Nora otvorila prvý spis, Jessin spis. Rýchlo ho zatvorila a nepríjemne sa usmiala na onoho inšpektora. "Som unavená, večer si tie spisy pozriem, ale teraz, s vaším dovolením," pohľadom prebehla z
Lucka na inšpektora, "by som chcela ísť do hotela."
Obaja prikývli a inšpektor ju vyprevadil z kancelárie. Hotel bol vzdialený asi tak desať minút cesty autom, takže ani nie o pol hodinu ležala vo vani plnej peny a ticho plakala. Na stoličke vedľa seba mala otvorený prvý spis a Jessinu fotku držala v rukách. Po hodine, keď fotka bola už mierne rozmočená a jej začalo byť zima, vypustila vaňu a sadla si na sedačku v obývačke. Okolo seba si otvorila všetky spisy a a pred seba položila fotky všetkých dievčat. Boli mladé, maximálne dvadsaťdvaročné, život mali pred sebou a vinou nejakého pomäteného vraha skončil ich život skôr, ako vôbec začal.
Prvý fakt, ktorý ju zarazil: Boli to všetko čiernovlasé dievčatá, s modrými očami, každý z nich mala drahé šaty a zrejme šli práve z nejakého večierka.
Druhý fakt: Pri každej bol položený červený karafiát, vždy v inej polohe.
Tretí fakt: Boli to dievčatá, akými kedysi bývala ona.
Rýchlo sa postavila a prebehla izbou až k oknu. Otvorila ho. Musela sa nadýchať čerstvého vzduchu. Bolo toho na ňu až príliš. Nemala s tým súhlasiť, rozhodne nie! No už raz povedala áno, tak sa znova vrátila k fotkám a presedela nad nimi až do jednej v noci. Vtedy si unavená a uplakaná šla ľahnúť.

Okolo pol deviatej začal zvoniť telefón.
"Hmm?" Ozvala sa.
"Môžem za vami prísť?" Ozval sa Luck.
"Mám nejaké možnosti?" Hodila telefón na zem a vyhrabala sa spod vankúšov a perín. Išla do sprchy a keď vyšla z kúpeľne, v obývačke sedel Luck.
"Dobré ráno." Pozdravil a pozorne študoval poznámky, ktoré si robila včera večer. Nebolo tam nič zmysluplné, iba kresba karafiátu a pár drobných, bezvýznamných poznámok.
"Ak ste čakali niečo viac, tak prepáčte, ale toto nie je pre mňa." Sadla si vedľa neho a začala spratávať spisy.
"Vezmite si kabát."
"Prečo?"
"Vezmite si ho!" Zvreskol a zdrapil ju za ruku. Potiahol a tým ju postavil na nohy.
"V poriadku." Vzala si kabát, zamkla izbu a ...
"Ako ste sa sem dostali?" Skríkla.
"Je to môj apartmán." Prikývla a nastúpila do výťahu. Keď sa zviezli dole, čakalo ich tam biele policajné auto, odviezlo ich o 4 bloky ďalej. V jednej bočnej uličke stálo asi 20 policajtov a okolo boli postavené zábrany.
"Čo sa stalo?"
"Hádajte!" Auto zastalo pri jednej zo zábran a oni vystúpili. Museli sa predrať cez dav novinárov, kým preliezli zábrany.
"Luck." Inšpektor pribehol k mladšiemu kolegovi.
"V poriadku, pane." Povedal, keď ho nadriadený potľapkal po ramene.
"Čo sa stalo?" Zamiešala som sa do rozhovoru, teda aspoň ak sa to tak dalo nazvať.
"Ďalšia vražda, stala sa v noci okolo 11 hodiny." Povedala ja som sa rozbehla k uličke. Uprostred ležalo telo mladého dievčaťa, nemohla mať viac ako dvadsať rokov, ako Jessy. Čierne vlasy mala prehodené cez tvár, keď jej ich odhrnuli, zbadala som žiarivo modré oči. Mala pekné, jemné rysy tváre, červené pery a na krku reznú ranu ťahajúcu sa od jedného ucha a k druhému. Oblečené mala červené, dotrhané šaty.
"Žena, vek asi dvadsať rokov, čas smrti medzi 11 a pol druhou, príčina vykrvácanie. Nenašli sme známky sexuálneho zneužitia."
"Ako sa volá?" Spýtala som sa. Bolo mi nesmierne ľúto jej rodiny, alebo priateľov. Zrazu všetci zmĺkli a pozreli sa na mňa. O chvíľu mi však došlo, že sa nepozerajá na mňa, ale za mňa. Na Lucka.
"Lissa." Šepol do ticha. "Elisabeth Anne Hadleyová." Smrkol. "Moja mladšia sestra."
 


Anketa

Once upon a time je ...

...úžasné. 75% (9)
...celkom fajn. 16.7% (2)
...hrozné. 8.3% (1)

Komentáře

1 Kirawa Kirawa | Web | 19. února 2011 v 21:26 | Reagovat

ako to s tou mladšou sestrou ma prekvapilo a riadne.... dobre to bolo :-D

2 Aiko Aiko | Web | 26. dubna 2011 v 10:47 | Reagovat

:-o Sestra??? šok...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama