Once upon a time... /05/

17. března 2011 v 20:47 | Ordinary Girl |  Once upon a time
Viem, že som sa dlho neozvala, ale bolo toho príliš veľa a skutočne som bola rada, že stíham, že stíham svoje povinnosti. Takže pridávam Once upon a time a keďže budem do Pondelka preč, prednastavím pár článkov. Asi jeden,a elt o je vlastne jedno. :D :D

Slzy Ameriky
V Bielom dome vládol zhon. Pri všetkých dverách stáli dvaja strážcovia ozbrojení až po uši. Nora až striaslo, keď videla všetky tie zbrane. Spolu s Luckom a šéfinšpektorom Cambellom kráčali za prezidentovým poradcom do jeho kancelárie. Zastali pred veľkými bielymi dverami, muž zaklopal a keď sa ozval nejaký zvuk pripomínajúce stonajúce zviera, vošiel. Predstavil prezidentových návštevníkov.

Prezident sa postavil, uhladil si oblek a podal ruku Cambellovi a Luckovi, potom sa obrátil k Nore a pobozkal jej ruku.
"Sadnite si." Vyzval ich a oni si sadli na dve oproti sebe stojace sedačky. Luck s Cambellom na jednu, Nora na druhú a do jedného z dvoch kresiel prezident.
Nora sa naňho zahľadela. Bol to vysoký muž s ostrými črtami tváre. Mnohí by ho označili za nepekného, no mal v sebe charizmu a bol to dokonalý obraz muža, akého Spojené štáty potrebovali. Tmavé oči mal červené a vrásky okolo nich hlboké.
"Moja dcéra," začal, "bola dobré dievča."
"O tom nik nepochybuje, pán prezident." Povedal Luck. "Radi by sme sa vás spýtali na zopár otázok. Týkajúcich sa hlavne tej noci." Počkal, kým prezident prikývol a až potom vytiahol notes. "Kedy vaša dcéra odišla z domu?"
"Okolo pol ôsmej. Vravela, že ide s priateľkou, Lucy Stoneovou, dcérou senárota Stona do klubu."
"Do akého klubu?"
"Neviem názov, ale je to klub pre deti z vyšších kruhov. Deti senátorov, štátnych žalobcov, sudcov, významných podnikateľov a tak ďalej. Poslal som ju v limuzíne, ktorá ju mala odviezť k Lucy. Šofér sa o dvadsať minút vrátil. A o tretej nad ránom mi telefonovali, že našli Emily mŕtvu."
"Vďaka, pane. Myslím, že to stačilo. Keby sme ešte niečo potrebovali, ozveme sa."
"Dovidenia. A nájdite ho. Chcem, aby ho popravili."
Všetci prítomní prikývli a odišli z Oválnej pracovne.
Večer sedeli Nora, Luck a Cambell na oddelení vo Washingtone. Pred dvoma dňami sa sem preťahovali. Noru ubytovali v hoteli. Jednom z najdrahších v celých Štátoch, ale ako neskôr zistila väčšinu času strávi na stanici.
"Takže, čo máme?" Spýta sa Cambell a odpil si z kávy.
"Pred troma dňami o druhej hodine a tridsiatej-piatej minúte našli pred Bielym domom zavraždenú Emily Hooverovú, dcéru terajšieho prezidenta, Thomasa A. Hoovera. Smrť nastala okolo jednej nadránom." Luck hodil spis na stôl a vytiahol si notes s poznámkami. "Emily odišla z domu o pol ôsmej. Jej otec ju poslal s limuzínou za jej najlepšou priateľkou Lucy Stoneovou. Podľa výpovedi vodiča ju odviezol pred dom senátora Stona okolo trištvrte na osem a do Bieleho domu sa vrátil okolo ôsmej. O deviatej sa vrátil domom. Dosvedčí mu to žena, svokra a štyri deti. Lucy Stoneová nám povedala, že Emily k nim prišla, no zdržala sa iba dve minúty, kedy sa v pracovni senátora prezliekla a odišla. Lucy ju vtedy nevidela, pretože bola v kúpeľni. Boli dohotnuté, že zájdu do klubu, ale okolo tretej jej Emily volala, vraj to chce zrušiť, pretože sa má s niekým stretnúť. Lucy zašla do klubu, kde zostala do šiestej ráno. Bolo tam asi sto ľudí, minimálne štyria si ju pamätajú."
"S kým sa mala stretnúť?" Spýtala sa Nora.
"Neviem. Možno s nejakou kamarátkou."
"Určite!" Nora prevrátila očami.
Obaja kolegovia sa na ňu spýtavo pozreli. "Čo tak na mňa hľadíte? Dievča klame otcovi, že ide s kamoškou do snobského klubu. U priateľky sa prezlečie do iných šiat, tie tmavofialové krátke šaty by jej otec určite neschválil a keby sa mala stretnúť s nejakou kamarátkou, stačila by jej obyčajná sukňa a blúzka."
"Čo z toho teda vyplýva?"
"Určite mala rande. Nenašli ste v jej izbe denníček, diár alebo hocijakú poznámku o tom večere?"
Obaja pokrútili hlavou.
"A hľadali ste poriadne?"
"Nie, iba sme sa ledabolo pozreli na izbu a odkráčali sme na kávu." Zvolal podráždene Luck.
"Po posteľou, uvoľnené dosky v podlahe, prilepené na spodok vonkajšej parapety?"
"Spodok vonkajšej parapety?"
"No čo, mala som zvedavú mladšiu sestru." Zatiahla Nora a vzala si zo stola šálku, už studenej, kávy.
"Zajtra pošlem zopár chlapov, aby sa pozreli po parapetu." Povedal a poznačil si to do svojho zápisníka. Nora znova prevrátila očami. Pohľadom zablúdila k hodinám. Bolo už takmer pol jedenástej. Zívla.
Cambell na to okamžite reagoval. "Dnes už nič nespravíme, ráno je múdrejšie večera." Zavrel spis a vyhnal Noru s Luckom z kancelárie. Gentlemansky sa ponúkol, že ju zavezie domov, no odmietla a vzala si taxík. Potrebovala byť sama, aspoň kým príde do hotelovej izby. Tam pokoj mať nebude.
Nora otvorila dvere na svojom dočasnom domove. Jessy sedela rozvalená na sedačke a snažila sa chytiť do ruky ovládač od televízie. Hoci jej ruka nikdy neprešla cez neho, vždy sa zasekla tesne pred dotykom a niečo ju, akoby, odtlačilo nazad. Akoby boli dva rovnaké póly magnetu.
"Vieš, vraveli mi, že sa to dá. Niektorí takto žijú dlho. Aby im čas utekal rýchlejšie, trávia ho v domovoch iných ľudí, pozerajú s nimi televíziu, teda s bohatšou časťou populácie, alebo sledujú rodinné osudy iných. Tí, čo sú tu už dlho, si vždy nájdu nejakú rodinu, u ktorej sú aspoň dvadsať rokov. Dvadsať rokov!" Vzlykla. "Ja som tu temer dva a už neviem, čo mám robiť. Tak strašne si želám, aby som na to stretnutie vtedy nešla. Ani neviem s kým to bolo a to je to najhoršie! Som mŕtva a neviem kto ma zabil. Aká veľká je pravdepodobnosť, že ho chytíte? Nora, ja tu nechcem zostať naveky." Rozplakala sa. Nora ju tak veľmi chcela objať, no zmohla sa len na slabý dotyk na ramene, kým sa Jessy prestala úplne koncentrovať a okolo nej sa vytvorilo to pole. Tak Nora položila ruky najbližšie ako mohla a chvíľu sedeli na sedačke, v úplnom tichu, provizórne sa objímajúc.
Keď Jessy prestala plakať a utrela si slzy, bola to opäť ona. Tá Jessy, ktorú Nora poznala. Bezstarostná a večne usmiata. Smiala sa televíznom programe, kým si Nora sušila vlasy.
Ona vedela, že Jessy to nesie ťažšie, než si chce pripustiť, než chce pred ňou pripustiť. Vtedy, keď tam sedela a plakala, si zaumienila, že toho vraha stoj, čo stoj chytí. Aspoň tohto jedného.
 


Anketa

Klik :)

Klik

Komentáře

1 Kirawa Kirawa | Web | 20. března 2011 v 18:40 | Reagovat

tak toto sa vážne pekne zamotáva... som zvedavá koľko bude ešte obetí.... a tá parapetná doska, ako dobrý nápad na skrýš :-D  teším sa na ďalšie pokračovanie

2 Aiko Aiko | Web | 26. dubna 2011 v 10:53 | Reagovat

Tie skrýše denníka...tak dôverne známe :D Inak skvelá kapitola idem ešte na tú jednu čo tu máš :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama