Fay Lex /03/

19. dubna 2011 v 14:09 | Dany :) |  Fay Lex
Vravela som, že mám v pláne to pozastaviť, ale keďže som mala rozpísanú kapitolku a celkom ma to chytilo tak tie svoje predošlé drísty ruším :D :D Prajem vám príjemné čítanie a dúfam, že sa neunudíte k smrti :) Zbohom, lásky :D :D

Ráno som vstala rýchlo a rovnakou rýchlosťou som do seba nahádzala aj raňajky. Starkej som dala pusu a cestou do školy prešla na dve červené. Zaparkovala som pred hlavnú budovu a čakala kým sa zjaví jeho auto. Problém bol, že som si ani za nič na svete nevedela spomenúť, akej bolo farby, či značky. Ibaže to som ani nemusela, ich príchod do školy bol vskutku nenápadný. Veď kto by si nevšimol nových študentov? Tu v tomto zapadákove iba slepý, a aj ten by o tom počul. Všetci sa na nich pozerali prekvapene a ešte viac, keď zamierili k nám.

"Ahoj." Cassie si s veselým úsmevom prisadla k nám. "Ako sa máte?"
"Skvele." Zívla som a oprela sa o Kylea. "A ty?"
"Fantasticky." Cassie sa usmiala ešte viac a ja som si len pomyslela, že keby to skúsila ešte o milimeter, praskli by jej ústa.
Ian na ňu zazrel. "Dala si si niečo?" Cassie sa naňho nechápavo zahľadela a tak len mávol rukou a zapálil si. Kyle sa k nemu pridal. Obaja ma ponúkli.
"Robí vám veľkú radosť každý deň mi núkať cigarety aj po tom, čo som vás vždy odmietla?" Pozreli sa jeden na druhého a prikývli. Prevrátila som očami a vtedy zazvonilo. Každý išiel do inej triedy, takže som zostala na parkovisku sama s Alexandrom.
"Odkiaľ si vedel, kde bývam?" Spýtala som sa.
"Hovorili to včera na tej párty." Povedal a pozrel sa do svojho rozvrhu. "Kde je osemnástka?"
"Nie, nikto to nespomínal."
"Kde je tá osemnástka?"
"Ako si to vedel?" Schytil ma za ruku a už otvoril ústa, keď sa pri nás zastavil riaditeľ.
"Už zvonilo! Do tried!" Odkráčal opačným smerom ako ja, hoci osemnástka bola hneď vedľa mojej učebne, jeho problém. No zaumienila som si, že to z neho skôr, čo neskôr vytiahnem.
Ibaže to bol ten problém. Nasledujúci týždeň sa mi Alexander vyhýbal ako čert svätenej vode. Dokonca sme mávali spolu matematiku, no vždy si sadol najďalej odo mňa a hneď po zvonení vyletel z triedy. Ale to by som nebola ja, keby som na niečo neprišla. A to niečo boli Cassieine narodeniny. Pozvala nás k nim domov a nedalo sa nijako vyhnúť nášmu stretnutiu. Bolo nás tam málo. Iba ja, Ian, Kyle a Jeremy, Cody s Jessicou a samozrejme, jej súrodenci.
Keď sme tam dorazili, ich dom bol vysvietený a zvnútra sa ozývala hudba. Cassie nás prišla privítať v krátkych čiernych šatách, z čoho bol Jeremy chvíľu úplne vedľa.
Nebol to malý dom, ale ani veľmi veľký. Mal dve podlažia. Na prízemí bola iba veľká obývačka a kuchynka. Hore mali izby. Dom bol vkusne zariadený a celá obývačka bola momentálne obvešaná balónmi.
"Keďže ste už tu. Môžeme začať s tortou? Som strašne hladný." Giorgio priniesol dvojposchodovú tortu s čokoládovou polevou. Cody sa k nemu nadšene pridal a začali sme Cassie gratulovať.
Po torte sme zašli do Pubu, kde sme pokračovali v oslavovaní a najmä popíjaní. Na svoj plán som nezabudla a kým všetci tancovali priblížila som sa k Alexandrovi.
"Hej." Zvolala som na čašníka. "Jablkový džús."
Alexander sa uchechtol. "Čakal som od teba niečo tvrdšie."
"Vieš, myslím, že už toho mám dosť...hik...." Vypila som džús a odtackala sa k dverám. Po chvíli ma dobehol.
"Kam ideš?"
"Do-mov?" Nachvíľu som sa zahrala, že ma veľmi zaujíma svätojánska muška pri pouličnej lampe.
"Takto ísť nemôžeš." Podoprel ma, kým som predstierala, že ma napína a potom ma odniesol k jeho autu. Položil ma na predné sedadlo a sadol si vedľa mňa.
"V pohode?" Prikývla som.
"Myslíš, že to bude Cass vadiť?" Spýtala som sa. Pokrútil hlavou a usmial sa na mňa. Keď sme boli asi v polovici cesty, znova ma naplo a on zastavil na krajnici.
"Budeš zvracať?" Spýtal sa. Nahla som sa dopredu a vytiahla kľúče z vypínania. Strčila som si ich pod pravé stehno a prekrížila som si ruky na hrudi.
"Čo to robíš? Vráť mi tie kľúče. Si opitá." Načiahol sa za mojou nohou. Plesla som ho po ruke.
"Za prvé vôbec nie som opitá. Za druhé, odkiaľ si vedel kde bývam."
"To kvôli tomuto trčíme na krajnici?" Prevrátil očami. "Stačilo ma zastaviť na chodbe v škole."
Zalapala som po dychu. "Čože? Posledný týždeň si ma ignoroval."
"Kyle mi to povedal. Teda spomínal niečo také, že tvoja babka je nejaká šarlatánka a váš dom má nezvyčajnú farbu. Už som prešiel celé mesto a bol tu len jediný dom natretý na krvavočervenú. Tak som dedukčne usúdil, že to bude zrejme tam."
To znelo celkom reálne. Musela som mu to uznať. "Fajn." Vytiahla som kľúče spod nohy a zastrčila ich do zapaľovania.
"Môžeme ísť."
"Vďaka!" Kútikom oka som sa naňho pozrela. Nemal na tvári nahnevaný výraz, no z očí mu sršala nenávisť. Akoby ma nenávidel. Pokrútila som hlavou. To je nemožné, veď ma ani nepozná.
Vysadil ma pred domom a ja som sa potichu vkradla dnu. V izbe som sa posadila za počítač a zadala do googlu meno Alexander Morgan. Vyhodilo mi to okolo 8 miliónov odkazov. Prešla som asi dvesto, keď som natrafila na jeden veľmi zaujímavý článok z mexických novín, asi spred roka.
Rodinou architekta Fellipeho Morgana otriasla tragédia, jeho dve deti, dvojičky, Cassie a Giorgio zomreli za veľmi záhadných okolností pri automobilovej nehode. Bol s nimi aj dlhoročný priateľ súrodencov, Alexander Cortez.
Pod tým bol popis detí, o tom kedy sa narodili, kde študovali a zopár fotografií z rodinných albumov, ako písal autor článku. Boli to oni, Cassie i Gorgio, na poslednej fotografii bol s nimi aj Alexander.
Pre istotu som si vyhľadala i meno onoho denníka a zdalo sa, že to boli pomerne slušné noviny, s vysokým percentom čitateľnosti. Musela to byť pravda.
Článok som si vytlačila a zavolala som Jeremymu, aby po mňa prišiel. Vedela som, že on jediný bude triezvy. Spočiatku sa mu veľmi nechcelo, ale keď som začala hystericky kričať, privolil. Úprimne, bola som vystrašená. Prečo by niekto fingoval vlastnú smrť? Čo by z toho mali?
Jeremy prišiel o pár minút a ja som ho už čakala pred domom. Prikázala som mu, aby ma odviezol do Pubu.
"Fay, čo sa deje? Alexander vravel, že si bola opitá."
"Vytriezvela som!"
"Za trištvrte hodinu, však? Teda, poraď Kyleovi tvoj recept."
"Ľadová sprcha." Jeremy sa zasmial. "Vyskúšam to." Usmial sa a zaparkoval pred podnikom. Ešte ani nevypol motor a ja už som letela dnu, hľadať Cassie a jej bratov, teda brata a kamaráta. Nikde neboli.
"Kde sú?" Vyrútila som sa na Jeremyho.
"Kto?"
"Predsa Cassie a ostatní."
"Tí už šli domov!"
"To si mi nemohol povedať skôr?" Skríkla som a vytrhla mu kľúčiky od auta z ruky.
"Fay!" Zakričal po mne. Chcela som odísť bez neho, ale Jeremy sa spamätal a stihol naskočiť do auta.
"Preboha, Fay, zabiješ nás!" Vykríkol, keď som prešla na červenú a takmer nás prevalcoval kamión. "Čo sa ti porobilo?"
"Vravela som, ľadová sprcha." Na viac sa nevypytoval, čo som ocenila. Keď som zastala pred Alexandrovým domom, chytil ma za ruku.
"Neurob hlúposť, dobre?" Prikývla som a vybehla k dverám. Asi päť krát som zazvonil, kým mi neprišla otvoriť Cassie s rozospatými očami. Zívla.
"Fay, čo tu ..."
Surovo som ju prerušila. "Prečo nie si mŕtva?"
 


Anketa

Klik :)

Klik

Komentáře

1 Ivane May Poky - Viva Ivane May Poky - Viva | Web | 19. dubna 2011 v 14:10 | Reagovat

Ahojky, máš veľmi pekný blog. Prosím neber to ako reklamu ale mohla by si sa prosím pozreť na ten môj. Ak ťa nebude zaujímať nevadí ale bola by som rada keby si sa naň pozrela a možno by bolo fajn sem tam prihodiť nejaký komentár, dakujem a ešte raz sa chcem ospravedlniť za reklamu... A keby sa mala záujem o desing môžeš mi napísať... MAJ SA DOBRE!:D

2 Liana Liana | E-mail | Web | 19. dubna 2011 v 15:32 | Reagovat

wau, super, dobre že pokračuješ a že si to nepozastavila, moc sa mi to páči a som zvedavá, čo sa z toho vykľuje :) heh, prečo nie si mŕtva? dobrá otázka inak :D

3 knihomolka knihomolka | 20. dubna 2011 v 8:42 | Reagovat

ten zaver nema chybu :D :D

4 Kirawa Kirawa | Web | 20. dubna 2011 v 20:10 | Reagovat

ten koniec o vážne zabil *lol* predstav si že ti to niekto povie a ty si taká ochrápaná *lol* ale inak super napísané :D a teším sa na ďalšiu kapitolku :D inak neodpustím si poznámku na ten prvý koment.... inak sa dievča vnucuje ... nemám rada ten typ reklamy

5 Aiko Aiko | Web | 26. dubna 2011 v 11:12 | Reagovat

pridávam sa ku Kirawe ohľadom toho prvého komentu :D také presladené rečičky aaach...radšej nič...ohľadom kapitoly...dievča šokuješ ma :D Som zvedavá čo jej Cass povie, takže opäť prosím o ďalšiu kapitolu :D ...Nie ja vôbec nie som otravná O:) :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama