December´s April /01/

25. května 2011 v 22:03 | Dany |  December´s April
Moji miláškovia :D :D Prvá kapitolka je jemne kratučká, ale fakt neznášam písať prvé kapitoly. Buď sú príliš dlhé (viď My life in Wonderland) alebo príliš krátke (tu príklad dávať nebudem xD ) :D :D
Tak prajem príjemné čítanie a poprosila by som zopár komentíkov :D :D Aj vaic ako zopár a hlásnite mi v ankete :D
Mladý muž stál pred budovou Scotland Yardu. Oblečený mal čierny oblek a tmavošedý kabát. V ruke žmolil čierny klobúk a čiernu, koženú tašku. Zhlboka sa nadýchol a vstúpil dnu.

Oviala ho vôňa čerstvo uvarenej kávy.
"Dobrý deň." Pozdravil recepčnú. Postaršiu pani s farebnými okuliarmi a širokým úsmevom.
"Čo by ste rád, chlapče!"
"Som poručík David Bloomer, hľadám komisára Emersona Hudsona. Myslím, že ma očakáva"
"Áno, áno. Počkajte moment! Monique! Poď sem dieťa." Zavolala na mladé dievča, ktoré práve zbehlo dolu po schodoch. Mala červené vlasy a veľké šedé oči, svetlú pokožku a tvár posiatu pehami. Nebola krásna, skôr by ju človek označil za všednú. Bola nízka a útla.
"Prosím pani Chamtonová?" Hlas mala jemný a milý.
"Tuto poručík prišiel za komisárom. Zaveď ho za ním prosím ťa." Žmurkla na ňu.
"Poďte." Povedala a viedla ho dlhou chodbou. Potom zabočili doprava na schodisko. Vyšli na štvrté poschodie a tam ukázala na dvere oproti schodom.
"To je jeho kancelária. Dnes nemá veľmi dobrú náladu."
Na potvrdenie jej slov za zvnútra ozvalo: "Monique! Kde je tá káva. Chcel som ju pred pätnástimi minútami."
"Čakaj! Bola som ti pre posilu!" Skríkla nahnevane. David sa čudoval, kde sa to v nej berie. Rýchlo naliala do šálky kávu a doslova rozrazila dvere.
"Nabudúce, keď budeš tak strašne túžiť po káve tak si ju choď naliať vedľa!" Položila šálku na stôl a malá kvapka kávy stiekla po bielej šálke. Potom treskla dverami a kapitán Hudson sa na Davidovo počudovanie zasmial.
"Musíte ju ospravedlniť. Je na mňa nahnevaná."
David prikývol a podal mu ruku. "Som David Bloomer."
"Viem, kto ste, chlapče." Kapitán jeho ruku prijal a potriasli si nimi. "Nemám rád reči, takže vám všetko vysvetlí Monique." Kývol hlavou
k dverám a nevenoval mu pozornosť.
"Dovidenia." Zamumlal David a vyšiel von. O komisárovi Hudsonovi už počul. Vraj to bol dobrý policajt a v živote vyriešil už mnoho prípadov, ktoré iným lámali hlavu. Ale bol to zvláštny človek, ktorý zastával staré zvyky.
"Chceš kávu?" Spýtala sa ho Monique, keď si sadol do kresla. Potriasol hlavou a tak sa ujala slova ona. "Tvoja kancelária je tam." Ukázala na dvere vedľa. "Budem aj tvoja sekretárka, takže keby niečo, obráť sa na mňa. Ale kávu si budeš robiť sám!" Prikývol. "A netvár sa, akoby ti včely uleteli! Tu na to nebudeš mať čas." Povedala a načiahla sa za šálkou kávy na parapetnej doske. "Na privítanie." Položila ju pred neho a usmiala sa.
Vďačne na ňu pozrel a vošiel do svojej kancelárie. Bola to miestnosť asi tri metre dlhá a štyri metre široká. V stene oproti bolo dvojkrídlové okno. Pred ním stál písací stôl s kreslom z vnútornej strany a už na pohľad nepohodlnými stoličkami z vonkajšej strany. Pri ľavej stene bola veľká kovová skrinka so šuplíkmi označenými od A po Z. Na ľavej stene bola zavesená veľká nástenka doďobaná od špendlíkov.
Zvliekol si kabát a zvesil ho na vešiak, ktorý stál pri dverách. Podišiel k stolu a položil naň kávu, sadol si do kresla a otvoril prvý spis, ktorý na ňom ležal. Vedľa neho bol položený malý lístoček popísaný úhľadným písmom.
Toto máte dnes vyriešiť, Emerson chce, aby ste sa zabehli. M.
Boli to prípady staré jeden, dva dni. Nemalo to s vraždami nič spoločné, skôr krádeže a drobné priestupky. Vzdychol a začítal sa do prvého z nich
Keď sa vrátil naspäť do kancelárie bolo trištvrte na šesť. Zvalil sa do kresla a začal sa hlasno smiať. Keby ho niekto počul, pomysle by si, že je blázon.
"Prvý deň?" Ani si nevšimol, kedy Monique vstúpila do miestnosti. Prikývol.
Zahľadela sa na jeho sako poliate nejakou tmavou tekutinou a špinavé od, už zaschnutého, blata a ešte niečo iného. "Emerson sa pochlapil."
"Pochlapil?"
Prikývla. "Každý nováčik dostane nejaké úlohy. Na prvý pohľad ľahučké prípady, niektoré sú dokonca presným príkladom toho, čo sa učí na akadémii. Na druhý pohľad ..hm...povedzme, že niekedy ide aj o viac."
"Napríklad o sako." Zasmial sa.
"Čo sa stalo?"
"Moje sako bolo použité ako čistiť istých...ehm....vecí."
Monique sa zarazila. "Takže tamto blato nie je."
"S časti."
"To je v pohode. Živo si pamätám ako Dustina z krádeží naháňalo po hlavnom námestí doslova stádo cirkusantov." Zasmiala sa. David nevedel, ktor je Dustin, ale musel uznať, že nedopadol najhoršie. Vyzliekol si sako a a zahľadel sa na škvrny.
"Nevieš ako to dám dole?".
Našpúlila pery a potom vzdychla. "Daj to sem." Zamumlala a vytrhla mu saku z rúk.
"Ďakujem." Povedal, na čo len mávla rukou. Vo dverách však zastala a zvolala:
"Hej Bloomer, vitaj v Yarde!"
 


Komentáře

1 Liana Liana | E-mail | Web | 25. května 2011 v 22:15 | Reagovat

Je to super, ale moja pekná, zasraná holčina!!!! Toto ti je trochu krátke? Je to mega krátke!!! Nech už v živote neuvidím takúto krátku kapitolu, to by potom príbeh musel mať 100 kapitol, ak by si trošku zamotala dej,a urobila dobrú pointu, OMG!!! :D :D :D :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D ale tak čo už s tebou, no 2.kapča že bude 3x taká dlhšia jasné? :D

2 Kirawa Kirawa | Web | 26. května 2011 v 13:17 | Reagovat

ooooo :D no a čo že to bolo krátke :D bolo to úplne super.... sa teším na ďalšiu kapitolu... a niečo mi hovor o tých extrémoch :) aj ja som na tom podobne... ale ja idem stále z extrému do extrému.. buď je to krátke, alebo zas príliš dlhé.... nikdy také akurát :D

3 knihomolka knihomolka | 29. května 2011 v 11:46 | Reagovat

pekny zaciatok :) a som zvedava na pokracovanie, ale ndes rano nechci odomna siahodlhe komentare!!

4 Aiko Aiko | Web | 30. května 2011 v 17:41 | Reagovat

aa toto som už kedysi čítala :D No aspoň som si oprášila spomienky, dobrý začiatok a nevadí, že je krátky :D hlavne, že je :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama