Fay Lex /05/

30. května 2011 v 15:16 | Dany |  Fay Lex
Tamtadadaaa :D :D Famfáry prosím, pretože je to tu. Tento dielik sa mi celkom páči, lebo sa to tam konečne rozbehlo...škoda, že sa nedá písať iba stred tých príbehov, začiatky a konce sú strašné.... tak dúfam, že to niekto poctí komentárikom :D Ďakujem :D

A!!! :D Chcela by som niekoho graficky zdatného aby mi spravil obrázky na príbehy a na rozdelenie doramiek :D Vďaka :)

"Čo sa ti stalo?" Kyle ukázal na ruku, ktorú som mala obviazanú. Pre istotu som si obviazala celé predlaktie. To posledné, čo by som potrebovala, bolo, aby sa po škole rozniesli drby o tom, že som sa chcela podrezať. Tak ako sa to stalo v prípade istej Amelie Warrenovej. Chúďa, musela zmeniť školu a nakoniec sa museli presťahovať.

"Poznáš moju šikovnosť." Zasmiala som sa a on prikývol. Včera v noci, teda možno aj dnes ráno som dlho premýšľala. Keď som sa okolo pol štvrtej začala prechádzať po izbe, starká vtrhla do mojej izby a s mierne podráždeným výrazom mi povedala, že mám ísť spať. Nezaspala som.
Stále som musela premýšľať nad tým snom. Najprv som si myslela, že je to niečo ako posttraumatický šok, ale potom som si začala znova prehrávať v hlave onen rozhovor. Zaujala ma jedna, jediná časť. A odvtedy som neustále premýšľala nad jedným. Kto je ten človek, ktorého majú chrániť?
"Fay! Čo sa ti stalo?" Z premýšľania ma prerušil Codyho hlas. Vedľa neho stojaci Ian sa pozrel na moju ruku, uškrnul sa a nevnímal ma.
"Šikovnosť nie je moja prednosť." Cody prikývol a tiež mi nevenoval pozornosť.
"Čaute." Jeremy si prisadol a pozrel na moju ruku. "Čo sa ti stalo?"
Prevrátila som očami. "Nehoda."
"Aká?" Spýtal sa.
"Jeremy, prosím ťa, akoby si ma nepoznal!" V tom momente som bola vďačná za moju, niekedy až tragickú, schopnosť ublížiť si vždy a všade. Nikto nikdy nevedel pochopiť ako je možné, že sa potknete o vlastné nohy aj keď stojíte na jednom mieste. Ani ja, hoci sa mi to stáva pravidelne.
Jeremy chcel ešte niečo namietnuť, ale zazvonilo a všetci sme sa rozišli do iných tried.

Keď sme sedeli na obede, prisadla si k nám Cassie a Gorgiom. Milo sa na nás usmiala a začala sa sťažovať na svoju matikárku. Jeremy na ňu pozeral ako na Panenku Máriu a hltal každé jej slovo.
Kyle s Ianom sa začali rozprávať s Gorgiom a Cody sa bavil Jessicou. Popravde, nemala som najmenšiu chuť sedieť pri jednom stole s dvojičkami a tak som sa vyhovorila, že musím ísť na WC-ko. Je pravda, že som sa chcela Cassie spýtať na isté otázky. Ale vybaliť to pred všetkými bolo aj na moje pomery príliš.
Tak som zamierila k mojej triede. Keď som vchádzala dnu, vrazila som do muža. Bol vysoký a chudý. Mal dlhé tmavé vlasy a na očiach slnečné okuliare. Keď ma zbadal, rýchlo niečo zamumlal a rýchlo odkráčal čo najďalej odo mňa. Potriasla som hlavou a vošla do prázdneho chemického laboratória.
Sama som nevedela, prečo som si tento štvrťrok zvolila chémiu. Vôbec ju nemám rada, ale ide mi. Tiež je tu so mnou Cody, takže nemám problém vydržať celú hodinu bez toho, aby som čo i len na chvíľu zaspala.
Sadla som si úplne dozadu a vybrala som z tašky učebnicu a zošit. Začala som si čarbať po obale, keď do triedy vbehol onen muž. Už nemal na očiach okuliare a uvidela som zeleno-žlté oči, ktoré akoby hľadeli priamo cezo mňa.
Nasledovali ho dvaja ďalší muži, alebo skôr chlapci. Mohli byť tak starí ako ja. Obaja mali čierne vlasy, ibaže jeden bol nižší skoro o 10 centimetrov.
Pomalým krokom pristupovali ku mne. Schytila som veci a zoskočila zo stoličky.
"Kto ste?"
Dlhovlasý muž sa usmial a ukázal dva rady takých zubov, ako žena zo sna. "Popremýšľaj!"
Nahlas som preglgla, neschopná slova, či pohybu. Pomaly sa približovali a ja som vedela, že sa musím odtiaľ nejako dostať. Jediná možnosť boli dvere, ale k tým som sa nemala ako dostať. Ustúpila som o krok a zahľadela sa na okná. Prečo si učitelia myslia, že decká vylezú von cez okná? Prečo musia byť na zámok? Vzdychla som.
Dlhovlasý muž bol už tesne pri mne. Zdvihol pravú ruku a ja som čakajúc úder zavrela oči. Prešlo niekoľko sekúnd, možno aj minúta, keď som ich otvorila. Po troch upíroch nebolo ani chýru, ani slychu. Namiesto nich však predo mnou stál Alexander a za ním dvojičky.
"Kam zmizli?" Spýtala som sa trochu vystrašene. Oh, keby sa mi tak netriasol hlas!
Alexander kývol hlavou ku dverám, kde ležali tri telá.
"Si v poriadku?" Pribehla ku mne Cassie a chytila ma za zápästie. Sykla som. Zahľadela sa na môj obväz a pomaly ho dala dole. Keď zbadala dve malé ranky pri žile, zreničky sa jej rozšírili a zalapala po dychu.
"To ti spravili?"
Pokrútila som hlavou. "Mala som zlý sen."
"A ten ťa uhryzol do ruky, nie?" Alex sa zahľadel na telá upírov. "O chvíľu sa sem nahrnú decká, čo budeme robiť?"
"Sme v chemickom laboratóriu."
"A čo chceš spraviť?" Alexander chytil jedno telo a prehodil si ho cez rameno. Gorgio spravil to isté z druhým.
"Ja neviem...zapáliť vodík?"
Cassie dlho hľadela na tretie telo a potom sa pozrela na mňa. "Nebude to nebezpečné?"
"Ja...stačilo by, keby sa spustil požiarny poplach. Museli by evakuovať školu a potom by sa ukázalo, že...čo ja viem... nejaký študent nechal horieť plynový horák v laborke."
"A učiteľa, alebo študenta vyhodia." Namietol Alexander.
"Máš lepší nápad?" Prikývol a z vrecka vytiahol zapaľovač. Hodil ho Cassie, ktorá sa postavila na stôl a oheň priložila k alarmu. Po pár sekundách sa spustil poplach a zo všadiaľ striekala voda.
Vybehla som na chodbu a videla som, že všetci učitelia a žiaci bežia von.
"Fay!" Zavolal na mňa Jeremy, no ja som ho nevnímala. Znova som vbehla do triedy. Alexnader zdvihol jedno telo, Gorgio druhé. Tretie ostalo ležať v žlto-zelenej tekutine, ktorá tiekla z rany.
"Fay, pomôž mi." Zamulala a chytila ho za nohy. Prikývla som.
"Počkaj!" Obzrela som sa a uvidela som Jeremyho stáť vo dverách. Vyzeral prekvapene a možno i trochu vystrašene. "Ja ho odnesiem."
Všetci sa naňho neveriacky zahľadeli a ja som sa pousmiala. Nebude sa pýtať, aspoň teraz nie, ale pomôže. Vzal telo a všetci sme vyšli von zadným východom. Celá škola stála pred hlavným vchodom a učitelia zrátavali žiakov. Zamierila som k môjmu autu, ktoré stálo hneď vedľa Casiinho.
"Ja som vedela, prečo mám zaparkovať pri tebe." Zamumlala, keď Jeremy nakladal telo do kufra.
"Fay!" Počula som, ako kričí Cody a ukazuje k nám. "Tam sú."
Všetci sa k nám otočili. "Bože, čo teraz? S troma telami v kufroch?"
"Cass." Alex ju otvoril dvere a posadil ju na miesto vodiča. Rýchlo vyhrabala z kabelky rúž, béžový, ktorým si prešla po perách. Zavrela oči a oprela sa o sedadlo. Alexander jej podal fľašu s minerálkou. Vtedy k nám prišla naša učiteľka.
"Čo tu robíte?" Skríkla. Alexander sa rýchlo ujal slova.
"Prepáčte, profesorka, sestre prišlo zle a tak sa šla rýchlo posadiť."
"Slečna Morganová, ste v poriadku?" Cass to zahrala vskutku úžasne. Pomaly otvorila oči a jemne sa usmiala. "S-samozrejme. Viete len.. prišlo mi trochu zle. Potrebovala som sa napiť." Zdvihla fľašu k perám a odpila si.
Profesorka prikývla a zahľadela sa na mňa a Jeremyho. "A vy?"
"Bola som s Cassie, keď takmer odpadla. Viete, sme kamarátky. Potom sa spustil poplach a nás našiel Jeremy.."
"Bol som ich hľadať, viete, čo keby sa niečo stalo. Tak sme vzali Cassie von bočným východom, cestou sme stretli jej bratov a prišli sme sem."
"Fajn! Slečna Morganová, príde sa na vás pozrieť doktor."
Cass sa milo usmiala. "To netreba. Radšej by som šla domov. Nevadilo by to?"
"Samozrejme, že nie. Tak či tak všetkých pošleme domov, aby sme prešetrili ten poplach. Môžete ísť." Povedala Alexovi. "A vy tiež." Pozrela sa na mňa a Jeremyho. Keď odišla, Cassie sa postavila a pristúpila ku mne.
"Príď za nami, porozprávame sa." Potom sa otočila k Jeremymu. "Ďakujem. Ani nevieš, ako si nám pomohol." Prikývol a Cassie ho pobozkala na líce. Potom nasadla do auta, ktoré medzitým Alexander naštartoval a odišli.
Vedela som, že keby Jeremy nebol v takom šoku z toho, čo sa stalo, to, že ho Cassie pobozkala, hoci len na líce, by sa prejavilo v inej podobe, ako zazeraním na mňa.
"Čo to malo, dopekla, znamenať?" Spýtal sa a otvoril dvere na strane spolujazdca. Nastúpil dnu. "Dlhuješ mi vysvetlenie."
"Viem." Aj ja som nastúpila a naštartovala.
"Fay, kto to bol?" Povedal, keď som stála na križovatke. Neodpovedala som, iba som zabočila smerom k Cassienmu domu. Keď som zastavila na príjazdovej veste, otočila som sa k Jeremymu a chytila ho za ruku.
"Nie som blázon, ani nikto z nás. Len mi, prosím ťa, ver." Prikývol. "Boli to upíri."
 


Anketa

Klik :)

Klik

Komentáře

1 Aiko Aiko | Web | 30. května 2011 v 17:35 | Reagovat

Tak tomuto sa hovorí zamotanie deju :D Veľmi dobré, teším sa na pokračovanie :)

2 Liana Liana | E-mail | Web | 30. května 2011 v 18:23 | Reagovat

wŕŕŕ dadka!!!! ty si ale riadna opica! :D takto to zase skončiť? budem musieť pretrpieť čakanie na ďalšiu kapitolu vŕ! :D
inak, len pre informáciu, aj dneska som bola s Josém a dal mi ďalšiu pusu! :3 ach jaj :P

3 Liana Liana | E-mail | Web | 30. května 2011 v 20:12 | Reagovat

dakujem moja, fakt veľmi ďakujem :)

4 knihomolka knihomolka | 30. května 2011 v 22:26 | Reagovat

:OO to je uzasne :)) uz sa neviem dockat pokracovania :))

5 mima mima | E-mail | Web | 31. května 2011 v 11:08 | Reagovat

jasne rada spriatelim, inak tato kapitola je super, este som zatial necitala tie pred tym, ale urcite precitam :D

6 Kirawa Kirawa | Web | 31. května 2011 v 19:26 | Reagovat

no tak som zvedavá na Jeremyho reakciu :D ako všetci tu sa tešia na ďalšiu kapitolu tak aj ja :D táto bola skvelá :D taká uuu

7 Casion Casion | Web | 1. června 2011 v 13:07 | Reagovat

tak ťa officiálne wítam wo Fantasy clube!!! som rada, že ikonku už máš na blogu... w tomto clube sa plnia rôzne úlohy a projekty... zopár ich už máme za sebou, ale sú stále aktuálne, takže bude rada keď sa do nich zapojíš... nájdeš ich w rubrike Fantasy club na mojom blogu, tu je adressa:
http://my-fantasydream.blog.cz/rubrika/fantasy-club
tak witaj medzi nami :D
Casion :-)  :-)  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama