December´s April /02/

1. června 2011 v 15:44 | Dany |  December´s April
om sa pochlapila a keďže ste s ačinili a zanechali komentíky, za čo veľmi pekne ďakujem :) Včera som spísala túto kapitolku, kvôli Lii je aj, aspoň podľa mňa, celkom dlhá :D Nech mi už potom nenadáva :D
Tak a ja sa idem učiť na Fyziku, zajtra máme test a ja z toho nič neviem, tak mi dzžte palce :D
Inak všetkým prajem pekný Deň detí :D :D Deti moje :P :D

Prešlo pár mesiacov odkedy David prišiel na oddelenie. Prešli Vianoce, Nový rok aj Veľká noc. Bol posledný aprílový týždeň a počasie neprezrádzalo zmenu. Stále bolo sychravo a teplota sa pohybovala okolo 15-ich stupňov.

David postupom času zistil, ako to na oddelení chodí. Zistil, že Emerson Hudson je dobrý vyšetrovateľ a mnohí detektívi sa spoliehajú na jeho úsudky, ktoré sú takmer vždy správne.
Druhým oporným bodom na tomto oddelení bola Monique, o ktorej zistil, že je dcérou komisára Hudsona. Pre všetkých, ktorí odchádzali od komisára, či už boli nahnevaní, smutní alebo šťastní, bola oporou. Keď hocikto niečo potreboval, ochotne im pomohla. Ale bola poriadne tvrdohlavá a cieľavedomá. David si všimol, že keď niečo veľmi chcela, vedela byť až manipulatívna. Okrem toho bola nesmierne ironická a zvedavá. Ale v podstate bola dobrý človek, dobrá sekretárka, na ktorú sa dalo spoľahnúť. Vždy.
David sedel za svojím stolom a cez otvorené dvere hľadel na Monique. Sedela na stoličke a podpierala si hlavu rukou. Lenivo prevracala spisy, občas naštvane vzdychla alebo skríkla. Usmial sa a venoval sa svojej práci.
Pred štyrmi dňami jej dal Emerson príkaz, nech uprace všetky zložky od 1945. Roztriediť vyriešené a nevyriešené zločiny, zaradiť podľa rokov, abecedný zoznam obetí a tresty. Zrejme to bol nejaký trest, pretože zložky, ktoré obyčajne bývajú v poriadku, našli úplne rozhádzané po noci, kedy sa tu konal večierok na oslavu vyriešenia mimoriadneho prípadu. Vtedy Monique zmizla s detektívom z vedľajšieho oddelenia a vrátila sa s viditeľne rozmazaným rúžom a odrhnutým lemom na šatách a keď ju Emerson zbadal a tvár mu očervenela, Monique sa len nevinne usmiala. A na druhý deň prišla do práce a na stolíku ju čakal odkaz z pokynmi.
"Idiot!" Skríkla Monique a zhodila zo stola zložku, ktorá sa rozletela na dve časti. "Do čerta!"
David sa postavil a pribehol k nej. "Už som skončil, pomôžem ti?" Vďačne sa na neho usmiala, ale pokrútila hlavou. Potom sa zahľadela na meno zložky.
"December´s April?" Zamumlala.
"Hm?" David si sadol na stoličku a dával dokopy papiere.
"To mi niečo hovorí. December´s April...December´s April...Prepána!" Skríkla a sadla si za stôl. Vytrhla Davidovi spis a začala v ňom listovať.
"Čo to je?"
"Nikdy si o tom nepočul?" Neveriacky sa naňho zahľadela. "Fakt nič?"
Pokrútil hlavou. "Je mi ľúto."
"A ty si odkiaľ prišiel? Z Ruska?"
"Som miestny." Opravil ju a znova si vzal zložku.
"Musel si počuť o April Somersovej." Povedala a vzala si spis od neho, za čo si vyslúžila neveľmi lichotivý pohľad.
"Nebola to herečka?"
"No vidíš! Mala veľmi úspešný film, volal sa...Úsvit lásky, aspoň myslím. Ešte som ho nevidela, nemám rada také romantické...hm...hlúposti. Jediné čo viem, že za hlavnú rolu získala Oscara, ale až po smrti."
"A čo sa jej stalo?" Monique si prisadla k nemu.
"Bolo to po premiére Úsvitu lásky. Mala 27 rokov a za sebou niekoľko malých úloh. Ale rok a pol pred jej smrťou ju objavil Martin Jackson, režisér, natočil niekoľko známych filmov a dosadil ju ako hlavnú hrdinku do svojho najnovšieho filmu. Povrávalo sa, že sú pár. Bola veľmi pekná a tak si ju ľudia hneď obľúbili, ale mala veľmi pohnutú povesť. Vraj bola ...hm...radodajka." Monique sa uškrnula.
"A?"
"No a po premiére filmu Úsvit lásky," pozrela sa do zložky, "15. 12. 1946 bola oslavná párty, u nej doma, ale po uvítaní hostí odišla. Na ďalšie ráno ju našli obchodníci na brehu Temže. Na sebe mala červené šaty, ležala na chrbte a ruky mala spojené na prsiach. Vyzerala akoby spala. A na ramene mala vypálený japonský znak pre lásku."
"A prečo zomrela?"
"To nikto nevie. Lekári po pitve zistili, že zdravotne bola úplne v poriadku. Nebolo to zlyhanie srdca ani iného orgánu. Nezastrelili ju, nezaškrtili, na tele nemala žiadne pomliaždeniny ani zranenia."
"Vôbec nič?"
Monique horlivo prikývla. "Absolútne nič, proste len prestala žiť."
"Ako môže niekto len tak prestať žiť?"
"Mňa sa nepýtaj, ešte som to neskúšala." David si znova vzal spis a začal v ňom listovať. Bolo v ňom priložené množstvo fotografií ako miesta činu, tak aj Aprilinho domu, štúdia aj jej šatne. Tiež k nim bola priložená fotografia z pasu.
Bola veľmi pekná, David mohol povedať, že krajšiu ženy ešte nevidel. Mala tmavohnedé vlasy, ktoré jej vo vlnách padali na plecia. Prenikavé modré oči, svetlú pokožku s jemnými, ženskými rysmi a plné, zmyselné pery. Bola dokonalým obrazom krásy. Možno preto nechápal, prečo by ju niekto chcel zabiť.
Znova obrátil list a pozorne sa zahľadel na fotografiu z miesta činu. David sa za svoju krátku kariéru policajného vyšetrovateľa stihol stretnúť s rôznymi typmi zabitia, ale takéto voľačo ešte nevidel. Skutočne vyzerala akoby spala. Vlasy mala rozložené okolo hlavy ako svätožiaru, ruky zopäté pod prsiami, akoby sa modlila, oči zavreté a na tvári meravý výraz.
"Chytili vraha?" Spýtal sa a prezeral si ďalšie fotografie.
"Nie, nenašli žiadne odtlačky prstov, vlasy, nič. Niekto ju zabil a takmer dvadsať rokov neviem kto."
"Zaujímavé." Zamumla David.
"Čo si o tom myslíš?" Spýtala sa ho a začala sa venovať spisom. Niekto by si bol pomyslel, že ho nevníma, ale David zistil, že Monique dokáže robiť nespočetné množstvo vecí naraz.
"Neviem. Musel to byť premyslený zločin. Vrah bol zrejme génius."
"Emerson vraví, že neexistujú geniálny vrahovia, ani geniálne zločiny. Sú to len hlupáci, ktorí mali prosté šťastie."
"Hlupáci zo šťastím." David sa zasmial.
"Bolo by veľmi zaujímavé zistiť, aký hlupák má toľko šťastia ako tento vrah." Poznamenala Monique.
"To by bolo." Zamumlal a všetku svoju pozornosť sústredil na študovanie spisu. Netušil, čo týmto vyhlásením spôsobil.
Monique sa na stoličke vystrela a pozorne si ho premerala pohľadom. Potom sa usmiala a priskočila k nemu. Chytila ho za ruku a zatvorila spis.
"Hej ja som ..."
Prerušila ho. "Vyriešme to."
"Čo?" Nechápavo sa na ňu pozrel. Monique prevrátila očami a ukázala na spis. Keď mu došlo, čo myslí, pokrútil hlavou.
"Nie!" Postavil sa a odišiel do svojej kancelárie. Sadol si za stôl a snažil sa spratať neporiadok.
Monique ho nasledovala a sadla si na opačnú stranu stola.. "Prečo?"
"Pretože je to dvadsať rokov starý prípad a ja mám dosť práce aj bez toho."
"Ale no tak, Bloomer."
"Nehovor mi Bloomer."
Nevinne sa usmiala. "Ale no tak, David."
"Nie!"
"Do čerta, Bloomer, zabilo by ťa to?" Naštvane rozhodila rukami.
"Prečo to chceš tak veľmi vyriešiť?" Pozorne sa na ňu zahľadel. Na tvári sa jej zjavil úškrn.
"Vieš, že to bol Emersonov prvý prípad na tomto oddelení?" Pokrútil hlavou. "A vraví sa, len som to počula, že to bol jediný prípad, ktorý nikdy nevyriešil."
"A?"
"Bloomer, pozorne počúvaj, lebo to poviem len raz." Prikývol. "Otec nikdy nechcel mať syna, vieš prečo?" Pokrútil hlavou. "Pretože enchcel, aby sa stal strážcom zákona."
"Prečo?"
"Čo ja viem, posttraumatický šok?" Nadvihla obočie. "Ale podstatné je, že má mňa a ja som vždy chcela byť policajtkou."
"Policajtkou, ty?" David sa zahľadel na jej útlu postavu a predstavil si ju so zbraňou v ruku. Zasmial sa.
"Fajn! Telesne na to nezodpovedám, ale nie som hlúpa! A keďže sú s mojou telesnou konštrukciou problémy, potrebujem teba."
"Nie!" Znova pokrútil hlavou.
"Bloomer." Zaklipkala očami nevinne sa usmiala.
"Prečo?"
"Chcem proste dokázať otcovi, že na to mám!"
"Stále nie!"
"Bloomer, vieš o tom, že by to prospelo aj tebe?"
Odtrhol zrak od spisu, ktorý práve upravoval, teda sa tak aspoň tváril. "Ako?"
"Predstav si, vyriešil si prípad, ktorý slávny Emerson Hudson vyriešiť nedokázal. Lepšie pozície, množstvo návrhov na prácu, publicita." David sa zamyslel. Vždy mal vysoké ciele a chcel sa dostať čo najvyššie. Publicita ho nezaujímala, ale chcel sa stať, minimálne, komisárom. Prikývol.
"Vážne?" Zvýskla Monique. Znova prikývol a o to už mu bola zavesená okolo krku. Pobozkala ho na líce a potom nadšene odskackala preč.

 


Komentáře

1 Aiko Aiko | Web | 1. června 2011 v 16:18 | Reagovat

Zaujímavé :D :D Mala som silné tušenie, že povie áno...ono to už predsa tak býva :D :D Super kapitola, aj dosť dlhá ;-) Teším sa na pokračovanie :)

2 Liana Liana | E-mail | Web | 1. června 2011 v 18:07 | Reagovat

aj tak ťa zdrbem, lebo je to krátke :D :D :D dlhšie jak minule, ale stále krátke :P :D :D toto bola skôr taká uvádzajúca kapitolka, lebo až také vzrušo v nej nebolo, ale zase sa teším, jak oni dvaja začnú spolu pracovať a som na to zvedavá, takže šupaj s ďalšou :)

3 Kirawa Kirawa | Web | 1. června 2011 v 19:57 | Reagovat

juuuu veľmi dobré to bolo som zvedavá na ich spoluprácu :-D

4 knihomolka knihomolka | 5. června 2011 v 21:29 | Reagovat

pekny rozbeh, som zvedava na pokracovanie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama