December´s April /03/

16. června 2011 v 17:11 | Dany |  December´s April
OK tak toto je také nič, fakt :D Je to jedno veľké rozvláčne nič, v ktorom ste sa dokopy nič nové nedozvedeli, ale musela som nejak zaplniť tú veľkú dieru.... :P :D Mimo to ma napadol jeden nový príbh, ktorý sa mi celkom ľahko píše, ale pirdám ho až keď jeden z príbehov skončí, a bude celý dopísaný :D
Toť vše, tak vám prajem príjemné čítanie tejto rozvláčnej hovadiny :D :D

"Ideš prvý!" Monique šťuchla Davida do ramena a jemne ho posunula bližšie k dverám.
"Prečo?" Pokrútil hlavou a vrátil sa o krok dozadu.
"Si predsa chlap, ukáž svoju odvahu."
"No som určite menší chlap, ako ty."
Monique nadvihla obočie a pozorne si ho prehliadla.

"Nemyslel som to doslova!"
Uškrnula sa. "Ale aj tak ideš prvý."
"Nie."
"Baba!"
"No a?"
"Pane Bože!"
"Tak poďme naraz!" Monique sa nachvíľu zamyslela, potom prikývla a spoločne siahli na kľučku.

Emerson si práve vychutnával rannú kávu, keď do miestnosti vtrhli, a to doslova, jeho dcéra s Bloomerom.
Z dvoch dôvodov vedel, že Monique niečo potrebuje. Prvý bol, že sa usmievala ako mesiačik na hnoji a druhý znel nasledovne:
"Ahoj, ocko, ako sa máš?" Emerson sa pri oslovení ocko skoro oblial vriacou kávou. Neveriacky sa zahľadel na dcéru, ktorá ho takto nenazvala už pár rokov. Nedal však na sebe znať prekvapenie a tak položil kávu na stôl a oprel sa o operadlo kresla.
"Potrebujete niečo?"
Spočiatku sa chcel slova ujať David, ale Monique ho predbehla. A on s naučil, že prerušiť ju, je asi taká márna snaha, ako zastaviť hurikán na západnom pobreží. Tak sa i on oprel o operadlo kresla, v ktorom sedel a zahľadel sa na kapitána Hudsona.
Za ten čas, čo tu pracuje, nemal možnosť sa naňho poriadne pozrieť. Buď sa minuli, alebo každý pracoval na inom prípade, či kapitán zrovna nemal náladu nahučať práve naňho.
Emerson bol neveľmi vysoký muž mierne zavalitej postavy. Tmavé vlasy popretkávané šedinami a hlboké vrásky okolo očí a na čele nasvedčovali pokročilému veku a dlhodobej práci práve na tomto oddelení. Vždy nosil tmavý oblek a bielu košeľu s kravatou. David si stihol všimnúť, že vždy chodí po vonku s pánskym klobúkom typickým skôr pre dvadsiate a tridsiate roky tohto storočia.
David pohľadom prebehol z Emersona na jeho dcéru a tak sa vrátil do prítomnosti. Monique práve dokončovala svoj dlhý príhovor. "... a keďže naše oddelenie vždy vyriešilo prípad, tak David dostal nápad, však?" Nevinne sa naňho zahľadela a keď dlho neodpovedal, kopla ho do holennej kosti. So zaťatými zubami prikývol a nenápadne si pošúchal lýtko.
"Tento prípad ma nesmierne zaujal, preto by som ho veľmi rád otvoril. Samozrejme, to nebude narúšať môj pracovný režim. Mojou prvoradou prioritou budú nové prípady."
"Tak, otec, čo na to vravíš?" Spýtala sa Monique a povzbudzujúco sa usmiala.

"Mohol takto odmietnuť?" Spýtala sa Monique asi o pol jedenástej, kedy konečne dorobila všetko, čo jej dnes Emerson nakázal.
"Ako vidíš, mohol." Zasmial sa David a odpil si z pohárika naplneného whisky,
"Aj tak je to dosť nespravodlivé."
"Keď myslíš."
"Bloomer, povedz mi, že ťa to neserie!"
"Nie." Uškrnul sa a vypil zvyšok whisky na ex.
"Nie?" Na chvíľu sa zamyslel a následne prikývol.
"Ale mňa áno! Ten prípad som potrebovala, Panebože Bloomer! Musíme niečo spraviť!"
"Nepočula si?" Postavil sa a vzal kabát prehodený cez stoličku. Pomaly sa obliekol a položil prázdny pohár pre Monique. "Máme zákaz, tak sa s tým zmier. Dobrú noc." Povedal a odišiel.

Prechádzal nočnou ulicou Londýna. Na uliciach nebolo veľa ľudí, sem-tam stretol bezdomovca, či opilca, alebo oneskorenca. Zamieril k zástavke a čakal na spoj, ktorým chodil domov každý večer.
David pochádzal z chudobných pomerov a keď bol nútený presťahovať sa do hlavného mesta, nemohol si dovoliť nič lepšie, ako ešte stále vojnou zdevastovaný East End. Po trištvrte roku bývania v tejto, niekedy až príliš chudobnej časti mesta, sa naučil rozoznávať reč Cocneysákov (pozn. aut.: obyvatelia East Enu sa nazývajú Cocneys a hovoria veľmi zvláštnym variantom angličtiny), hoci to bolo spočiatku skutočne ťažké.
Po pár minútach prišiel autobus a on si sadol úplne dozadu. Aj kď to pred Monique nechcel priznať, mierne ho hneval fakt, že im otvorenie prípadu kapitán Hudson zakázal. Predsa len, predstava, že by mohol vyriešiť niečo, čo legenda londýnskej polície nedokázala, bola nesmierne lákavá. Keď tak nad tým premýšľal, nehnevalo ho to mierne, ale poriadne! Taká šanca!
Pokrútil hlavou a oprel sa o okno. Už len pár minút a bude doma.

Monique prechádzala pomedzi starými budovami. Sem-tam sa obzrela, či nie ej niekto za ňou. Pozrela sa na papier, ktorý držala v ľavej ruke, hoci veľmi dobre vedela, čo na ňom stojí.
"Dievčatko, nechceš sa zahrať?" Ozvalo sa zrazu z druhej strany ulice. Monique prevrátila očami a pridala do kroku. Prešla niekoľko sto metrov, no asi päťdesiatročného opilca sa nezbavila. Zrazu zistila, že sa dostala do slepej uličky.
"Fantastické!" Zašepkala a predstavila si titulok zajtrajších novín: Dcéra šéfa jedného z oddelení Scotland Yardu znásilnená, prípadne zavraždená, v East Ende. Lákavá predstava.
"Poď bližšie!" Zachripel a rozkašľal sa.
"No tak, starký, choďte domov." Povedala a z kabelky vytiahla mapu. "Alebo, viete mi povedať, kde je táto ulica?" Ukázala an mapu.
Starký si odkašľal a zaškúlil na mapu. Na chvíľu sa zamyslel a potom ukázal smerom doprava. Monique sa mu poďakovala a rýchlo odkráčala smerom, ktorý určil.

David, ktorý toto celé divadlo pozoroval spoza rohu, nemohol uveriť vlastným očiam!
Keď sa bola Monique od neho asi sto metrov a stále sa vzďalovala, zakričal na ňu. Aj pre chlapa, bola táto štvrť nebezpečná, hlavne v noci. A hoci nepochyboval o tom, že ona sa o seba dokáže postarať, nepreceňoval ju.
Pomaly sa otočila a pribehla k nemu. "Preboha, Bloomer, kde to bývaš?"
"Aj ja ťa rád vidím." Vystrúhala grimasu a pritisla si sako bližšie k telu.
"Počkaj, zmrzneš." David si zvliekol kabát a prehodil jej ho cez ramená. "Čo tu vlastne hľadáš? Nečakal by som, že dievča ako ty, zablúdi práve sem."
"Vidíš, dievča ako ja sem zablúdilo kvôli tebe."
"Mne?"
"Počuj, Bloomer, pomôž mi." Zahľadela sa naňho psím pohľadom a nevinne sa usmiala. David už len čakal, kedy sa jej nad hlavou rozsvieti svätožiara.
"S čím?"
Pozorne sa naňho zahľadela a všimla si, ako sa jemne trasie zimou. "Poviem ti to niekde v teple." Nadvihla obočie a víťazne sa usmiala, keď prikývol.

David odomkol dvochové dvre s tmavého dreva a vošiel do malej predsiene. Pomohol Monique zvliecť kabát a zavesil ho na vešiak. Tá prešla do ďalšej izby. Bola to malá, celkom vkusne zariadená obývačka.
"Máš to tu pekné. To si zariaďoval ty?" Pokrútil hlavou.. "Priateľka, žena?"
Uškrnul sa. "Mama."
"Má dobrý vkus." Usmiala sa Monique a sadla si na sedačku. "Chcem ten prípad otvoriť, či sa to Emersonovi páči, alebo nie. Je mi jedno, že nám to zakázal! Je mi jedno, že povedal, že je to nebezpečné a všetky hlúposti, ktoré dnes vymenoval sú mi ukradnuté! Bloomr, ja nehorázne chcem ten prípad vyriešiť!"
"A odo mňa žiadaš pomoc, však?"
"Hej. Ale nemusíš súhlasiť, dokážem to aj sama."
"Videl som ťa dnes, skutočne verím, že si dokážeš s niečím takým poradiť." Pootvorila ústa a prižmúrila oči.
"Prečo si mi neprišiel na pomoc?"
"Chcel som, ale potom si vytiahla tú mapu a ..."
"A?"
"No tak, teba nepremôže ani stádo volov!"
"Také prirovnanie ženu vždy poteší!" Zamumlala popod nos.
David sa uškrnul. "Vieš čo, Hudsonová, tak sa dáme do toho. Hudson odchádza o dva dni na konferenciu do Ameriky a my si môžeme spraviť taký malý výlet k pánovi a pani Somersovým, čo ty na to?"
Monique spočiatku vyvalila na svojho kolegu oči a potom nadšene prikývla.
"Super, tak ja už pôjdem."
David sa zahľadel smerom k oknu, ktoré pravidelne kropili malé kvapôčky dažďa. Tie sa postupne zväčšovali až po niekoľkých minútach prerástli na krupobitie. "Myslím, že dnes bude späť na gauči." Zatiahol David.
 


Anketa

Klik :)

Klik

Komentáře

1 ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ | Web | 16. června 2011 v 17:49 | Reagovat

milujem ako píšeš..:D..a ten pribeh si musim prečítať od 1. časti..keď budem mať čas a dopracujem sa k tomu..pretože táto časť je fakt parádna..:D..

2 knihomolka knihomolka | 16. června 2011 v 23:07 | Reagovat

pekna kapitolka :))
inak otazka. v tej poslednej vete to ma byt: ""Myslím, že dnes bude späť na gauči."" to ma byt budem alebo budes ????

3 ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ | Web | 17. června 2011 v 17:38 | Reagovat

Klasifikačná až 28.,?..:D..to si robíš srandu..To vám chcu kedy písať vysvečka..v juli?..To nie je normálne..čo sa tu už deje..:D
takže budeš mat len jednu 2?..to je super =)..ja som fyziku tak nemala rada..velmi nesympaticky predmet :-D

4 Kirawa Kirawa | Web | 17. června 2011 v 18:44 | Reagovat

uuuuu tak toto vyzerá fakt dobre :) teším sa na ďalšiu kapitolu :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama