My life in Wonderland /11/

4. června 2011 v 17:14 | Dany |  My life in Wonderland
Upozorňujem, že toto je prednadstavený článok :D Keďže som cez víkend u babky, ktorá nemá net, tak som aspoň takto niečo pridala :D :D Dúfam, že si kiapitolku užijete, lebo sa mi veľmi dobre písala :D Ale podľa mňa sa mi nevydarila :D užite si to a pls koemnty :)

"Mrcha!"
Selena začula Taylorov výkrik a o pár sekúnd počula buchnúť dvere od pracovne. Počula, ako zbehol dolu po schodoch a ešte silnejšie zabuchol vchodové dvere.
Vybehla z kuchyne a uvidela, ako John vychádza z apartmánu. Na schodoch zbadala stáť mamu a za ňou Carmen.

"Mama?"
"Neskôr." Povedala Cathy a hľadala kľúče od auta.
"Odišiel." John si sadol na taburetku pri dverách a vložil si hlavu do dlaní. "Nasadol do tvojho auta a odišiel." Cathy k nemu pristúpila a objala ho. "Vráti sa, je len ublížený. Neboj sa."
Selena dlho hľadela na Johna, ktorý sa zo všetkého obviňoval a na mamu, ktorá ho utešovala. Potom prešla pohľadom na Carmen. Vyzerala, akoby prekonala infarkt. Na tvári mala neprítomný výraz a hľadela kamsi do neznáma.
"A čo ak sa nevráti?" Počula šepkať Johna.
"Prečo by sa nevracal?" Spýtala sa Cathy Johna. "Sadneme si do obývačky a počkáme." Povedala a nasledovala svoje slová. Selena sa k nim pridala a neskôr aj Carmen s dcérkou.
Sel nevedela, čo povedať. Po pol hodine, keď konečne prekonala prvotný šok, začala cítiť hnev voči Carmen. Spomenula si, ako ho, kedysi, keď ešte medzi nimi nič nebolo, utešovala a vravela mu, že je lepšie žiť s vedomím, že ťa rodič miloval a zomrel, ako že ťa nemiloval a opustil.
Po ďalšej polhodine to bola nenávisť a okolo jedenástej večer, keď bol John už na pokraji nervového zrútenia, pretože mu Taylor nezdvíhal telefón, cítila ľútosť.
Keď odbilo dvanásť, Selena sa prudko postavila. "Takto to nejde." Zvolala a vzala zo stola telefón. Zavolala Jackie, no tá mala vypnutý telefón.
Pobozkala mamu na líce a šepla. "Vrátim sa." Ignorovala Cathyne námietky a vybehla z bytu. Zavolala si taxík, ktorý ju odviezol k Jackie. Bola si plne vedomá, že ak u nich zazvoní o pol jednej v noci, bude už nadosmrti nevítaná, ale nemohla čakať do rána. Proste nemohla.
Ani nevedela, ako sa tam dostala a zazvonila. Zrazu si oba uvedomila, že pred ňou stojí Jackiina mama v župane.
"Selena, čo sa stalo?" Spýtala sa ustráchane.
"Dobrý večer, teda noc, alebo...Musím súrne hovoriť s Jackie. Prosím."
Selena zbožňovala na Jackiinej mame to, že sa nepýtala. Iba zobudila Jackie a poslala ju dole."Sel, je pol jednej!"
"Taylor zmizol."
"Čože?"
"To je jedno. Potrebujem číslo na Jasona. Volala som, ale máš vypnutý telefón. Jackie prikývla a vybehla do izby. Dolu už zišla oblečená a v ruke držala kľúče od auta.
"Nenechám ťa ísť samú. Mame som to vysvetlila, chápe to. Poď." Povedala a hodila mi kľúče. Kým sme šli do garáží, Jackie asi desať krát volala Jasonovi.
"Hlupák, neberie!" Povedala a potom potichu zahrešila, lebo sa potkla na obrubníku.
"Dávaj pozor." Zamumlala Selena a hľadala modré BMW, ktorého hrdým vlastníkom bola Jackiina sestra. Bolo zaparkované hneď vedľa čierneho Volva a strieborného Mercedesu.
"Čo teraz?" Spýtala sa Sel a naštartovala.
"Pôjdeme sem." Povedala a naťukala do navigácie súradnice Jasonovho domova. Bolo to blízko Seleninho domu a tak tam boli za chvíľu. Jackie zazvonila a otvoril im chalan, asi o päť rokov starší od nich. Na sebe mal biele tielko a tepláky. "Jackie? Čo sa deje?"
Povedal rozospato a pretrel si oči.
"Tom, potrebuje Jasona, je v izbe?" Tom prikývol a Jackie sa bez pozvanie vrútila do bytu. Vbehla do izby pri dverách a zažala.
"Hej, Jason! Jason! Vstávaj." Podišla k posteli a pomaly ním zatriasla. Keď nereagoval skríkla. "Jason! Zobuď sa!"
"Jackie?" Ospalo sa posadil.
"Čo tu robíš?"
"Taylor zmizol." Slova sa ujala Selena. "Nedvíha nám telefóny, nič."
Jason, teraz už úplne prebudený, rýchlo vybehol z postele a obliekol i čierne tričko. "Čo sa stalo?"
"To je dlhý príbeh." Prikývol, ale mala pocit akoby jej nevenoval pozornosť. Vzal mobil z nočného stolíka a zaviedol ich do obývačky.
"Hneď som späť." Povedal a po pár minútach sa vrátil. "Príde Carter aj Mason. Ešte uvidím, či zoženiem Drewa."
"Dáte si niečo?" Spýtal sa Tom. Sel pokrútila hlavou a poobzerala sa. Bola to priestranná, vkusne zariadená obývačka. Za nimi boli dvoje dvere a vchod do kuchyne.
"Vodu." Povedala Jackie.
"Nebude to vadiť ich rodičom?" Spýtala sa Sel po chvíli.
"Sú siroty." Zamumlala Jackie a čakala kým jej Tom Podá pohár.
"Príde aj Drew." Povedal a prisadol si k Jackie. Pár minút všetci mlčali a na preskačku sa snažili sa dovolať Taylorovi. Mobil mal buď vypnutý, alebo vybitý.
Po asi štvrťhodine zazvonil na dvere jeden z Taylorových priateľov, Drew ako neskôr Selena zistila. Nasledoval ho Mason a a nakoniec Carter.
"Čo sa stalo?" Spýtal sa Carter, keď si posadali.
"Neviem či môžem...."
"Sel, všetci sme sa tu zišli preto, lebo sa niečo stalo. Ak nebudeme vedieť čo, tak ani nebudeme vedieť adekvátne zareagovať."
"Na čej si strane?" Sykla Sel. Jackie prevrátila očami a im Selena povedala všetko čo vedela.
"Ja som myslel, že jeho matka je mŕtva."
"Aj on." Povedala Selena a zrazu si uvedomila, že ani nevie, čo robí. "Ale možno som zareagovala prehnane a on.."
Jason ju prerušil. "Neuraz sa, ale nepoznáš ho tak dobre ako my. Taylor mával svoje ... hm... nazvime to dni, keď zmizol a opil sa tak, že ho preberali až v nemocnici."
"Alebo sa sfetoval. Záležalo od dňa. Vravel, že cez pracovné dni nefetuje." Doplnil ho Mason.
"Pred tým, ako sa John rozhodol zoznámiť svoje deti s tvojou mamou poslal ho na odvikačku. Vrátil sa čistý, ale potom Michael ochorel a on si nemal ako vybiť zlosť a stresy. Tak začal boxovať. Predtým už hral hokej. Lenže musel odísť."
"Takže vravíš, že teraz môže ležať niekde na chodníku v Queense a blúzniť, alebo piť?" Jason prikývol. "To nevyzerá ako Taylor, ktorého poznám."
"A akého Taylora poznáš?" Po prvý raz sa ozval Drew. A zasiahol presne klinec po hlavičke. Mal pravdu, akého Taylora vlastne poznala? Toho, s ktorým spávala? Nie, pozná ho!
"Je uštipačný." Všetci sa na ňu zahľadeli. "Strašne rád provokuje a baví ho pozerať sa, ako sa hnevám." Potom si spomenula sa situáciu, keď jej rozprával o matke. "Ale je citlivý, len to nechce ukázať. Nechce, aby ho ľudia videli zraneného. Hlavne keď rozprával o mame." A znova si spomenula na moment, keď ju dostal do postele. "Ale vie čo chce a a tiež ako to dosiahnuť. To je Taylor akého poznám. A hoci ho nepoznám tak ako vy, nemyslím si, že sa opil. Skôr si šiel vybiť zlosť."
"Možno má pravdu." Drew vytiahol z vrecka mobil. "Asi viem kde je." Povedal a ukázal na malú bodku blikajúcu uprostred displeja. "To je telocvičňa kam chodí."

Selena vystúpil z auta pred ošarpanou, jednoposchodovou budovou. Okrem nich nebolo na ulici ani živej duše. Bez ohľadu na ostaných vbehla dnu. Uvidela ho, ako stojí uprostred veľkej telocvične a búcha do jedného z boxerských mechov. Mal na sebe iba voľné kraťasy po kolená. Spotené vlasy sa mu lepili na pokožku a bolo na ňom vidno, že dlho už nevydrží.
Zacítili ako jej niekto priložil ruku na rameno. Bol to Jason. "Idem za ním."
"Nie." Zadržala ho. "Idem ja." Nečakala na jeho odpoveď a pomaly podišla k stolu, ktorý sa ťahal popri celej jednej stene. Otvorila lekárničku, ktorá tam ležala a vzala z nej náplaste. Podišla k nemu. Nevšimol si ju až kým ho nechytila za ruku.
"Zničíš si ich." Pozrel na ňu a v očiach uvidela všetok smútok a bolesť. Posadil sa na zem a ona si prisadla. Prelepila mu ranky na hánkach náplasťami.
"Ako ste ma našli?" Spýtal sa, keď si všimol ostatných ako stoja pri vchode.
"Drew mal skvelý nápad. Chvíľu si mysleli, že si sa opil, alebo sfetoval." Zamumlala. Strhol sa.
"Takže ti povedali,.."
"Neverila som tomu. Neverila som, že Taylor, ktorého poznám, by toho bol schopný."
"Prečo?...Vlastne je to jedno." Oprel sa o stenu a napil sa vody, ktorú mal v batohu.
"Vieš, že sem chodím často? Bol som tu, keď Michaelovi znova diagnostikovali rakovinu. Bol som tu, keď som sa pohádal s otcom. Bol som tu, keď sme sa prvý raz spolu vyspali. Bol som tu, keď si ma odmietla. A teraz som tu znova." Smutne sa zasmial.
"Ako sa cítiš?" Prisadla si k nemu a chytila ho za ľavú ruku.
"Ja neviem. Veríš mi? Na jednej strane som strašne nahnevaný, na druhej strane sa cítim previnilo, že som celý život otcovi krivdil." Hlavu si oprel o koleno a vzlykol.
"Je to trochu trápne." Zamumlal po chvíli. Selena ho objala okolo ramien.
"Otec sa o teba bojí, poď domov." Pozrel na ňu a v očiach mal stopy po slzách. Vtedy znova vzlykol a slzy mu stiekli po tvári. Objala ho.
"Vieš o tom, že objímaš tvojho budúceho, nevlastného brata, s ktorým si sa pár krát vyspala a ktorý momentálne celý spotený plače na tvojom ramene?" Ozval sa po chvíli. "Nie je táto situácia absurdná?"
"Je." Povedala a objala ho ešte pevnejšie. Zrazu pocítila zvláštny pocit v hrudi a chcela, aby už nebol smutný. Chcela aby sa znova usmial a spravil niečo, čím by ju nahneval.
"Ďík, Sel."
"Za čo?"
"Za to, že si vo mňa verila a že si ma prišla odtiaľto vyhrabať." Povedal a pobozkal ju na líce. A v tom momente vedela, že má vážny problém. Pretože ona, Selena Carelessová, sa zamilovala do svojho budúceho nevlastného brata
 


Anketa

Klik :)

Klik

Komentáře

1 Aiko Aiko | Web | 4. června 2011 v 18:03 | Reagovat

úžasná kapitola, Sel zorganizovala poriadnu pátraciu akciu :D :D som zvedavá na pokračovanie a to zakončenie bolo super ;-)

2 Kirawa Kirawa | Web | 4. června 2011 v 18:39 | Reagovat

to bolo skvelé :-D faaakt skvelé :D ako tá pátracia akcia uuu neviem či ja by som bola taká ochotná ako ostatní :D ale fakt to bolo super  celéééé celučičkee

3 knihomolka knihomolka | 5. června 2011 v 19:45 | Reagovat

zboznujem taa. to je uplne super. mna asi klepne do buducej kapitoly!!!

4 knihomolka knihomolka | 6. června 2011 v 23:21 | Reagovat

inak, bud taka laskava a cim skor daj dalsiu kapitolu, pretoze za chvilu uz budem vediet tuto naspamät!!!!!

5 knihomolka knihomolka | 17. června 2011 v 13:55 | Reagovat

inak, myslim ze by uz bolo fajn keby si dala dalsiu kapitolu!!! lebo uz presli dva tyzdne a ty furt nic. tak makaj!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama