My life in Wonderland /12/

19. června 2011 v 9:36 | Dany |  My life in Wonderland
No tak tu máte ďalší dielik. Žiaden rozkec k tomu nemám, lebo nemám času :D Iba som vás chcela potešiť a rozhodla som sa zvýšiť mesačný počet článkov :D :D Tak prajem príjemné čítanie :)

"Pripravený?" Spýtala sa Selena a v ruke držala kľúč od bytu. Prikývol a chytil ju za ruku.
"Nechcem ju zabiť, tak ma zadrž." Povedal a ona odomkla dvere.
Keď vstúpili dnu prirútil sa k nim John a objal Taylora.
"Otec!" Taylor ho odstrčil. "Som spotený. Idem sa osprchovať. Zajtra sa porozprávame." Povedal a usmial sa na Cathy, ktorá stála vedľa Johna. Mamu úplne odignoroval a vybehol po schodoch do svojej izby.

"Vďaka." Povedal John smerom k Selene a zatváril sa mierne vystrašene.. "Kde bol?"
"Neboj sa, bol len v telocvični. Je vysilený, ale inak v poriadku. Nepil, ani nefetoval." Bolo vidno, že Johnovi sa uľavilo. "Idem spať." Povedala a zívla. V skutočnosti sa jej spať nechcelo. Vlastne spánok bolo to posledné, na čo myslela.
Keď vyšla na poschodie, chcela nakuknúť do Taylorovej izby, ale povedala si, že vzhľadom na jej situáciu to nebude vhodné. Vošla teda do izby oproti a zamkla dvere. Sadla si na posteľ a z nočného stolíka vytiahla iPod, pustila si prvú pesničku a hlasitosť nastavila na maximum. Po pár minútach ju začala bolieť hlava a myseľ jej zapĺňali len slová pesničiek. Splnilo to svoj účel. Nemyslela.

Boli už skoro tri hodiny nadránom, keď na jej dvere niekto zaklopal. Nepočula to, pretože v ušiach mala stále sluchátka a so zavretými očami počúvala.
Taylor na druhej strane dverí pomaly vydýchol a stisol pery. Prehrabol si vlasy a znova zaklopal. Keď sa nikto neozýval vrátil sa do izby. Zo spodnej zásuvky vytiahol papiere a začal ich vypĺňať.
Keď o pol hodiny skončil, s úsmevom na tvári si ľahol a hneď zaspal.

Bolo trištvrte na jednu, keď Selenu zobudil krik. Rýchlo si umyla zuby a naniesla na tvár trochu púdru. Natiahla si kraťasky a obliekla si obyčajné biele tielko. Vybehla z izby do obývačky, odkiaľ sa ozýval krik.
Najprv si myslela, že uvidí, ako sa Taylor háda s mamou. Ibaže on sedel na sedačke, oblečené mal šedé, na spodku zúžené rifle (nie úplne obtiahnuté, chápete, nie? :D ) a fialové tričko s farebným vzorom, uškŕňal sa a pozeral na mamu povýšenecky a s odporom. Vedľa neho stál John, ktorý sa tváril nahnevane.
Selena zastavila pri schodoch, sadla si na posledný schod a uprela pohľad na Carmen, ktorá sedela oproti Taylorovi a tvárila sa sústredene. Niečo potichu hovorila a Selena sa ani nesnažila počúvať. Pomaly vstala a chcela sa vytratiť preč bez toho, aby si všimli, že tam bola. Neúspešne. Taylor si ju všimol hneď ako sa postavila. Milo sa na ňu usmial a popral jej dobré ráno. Mamu odignoroval a otcovi pohybom hlavy naznačil, že skončili.
"Ahoj." Zamrmlala Selena, keď sa k nej pripojil.
"Ako si sa vyspala?" Spýtal sa a usmial sa. Tak isto ako sa usmieval po celý čas, čo raňajkovala. Keď dopila posledný dúšok kávy, spýtala sa. "Si v pohode?"
Pokrčil ramenami. "Nemal by som byť?"
"Ja neviem, ale včera .."
"Včera bolo včera, dnes jej dnes." Prerušil ju.
"Crack, LSD, hašiš?" Povedala a dúfala, že sa nahnevá.
"Iba pocit z dobre vykonanej práce." Povedal a úsmev mu stále nezmizol z tváre.
"Takýmto tempom ťa budú nehorázne bolieť ústa." Uškrnul sa a ona nechala Sally, nech odnesie taniere a šálku.
"Uvidíme. Choď sa prezliecť, mám pre teba prekvapenie."
"Dnes fakt nie." Namietla. Popravde by veľmi rada šla, ale čo by z toho mala?
"Musíš!"
"Musím len zomrieť." Povedala a sledovala jeho reakciu. Najprv sa zamyslel, potom vyskočil zo stoličky a vletel do kuchyne odkiaľ sa vrátil so sekáčikom na mäso. "Keď musíš, nie je čo riešiť!"
Prevrátila očami. "Samozrejme." Zamumlala a postavila sa na odchod. Skočil jej do cesty a začal mávať sekáčikom.
"Srandu si nerobím!"
Teatrálne zhíkla a zakryla si ústa rukou. "Ušetri ma, prosím!" Zasmial sa a položil sekáčik na stôl.
"Poď so mnou, prosím." Povedal a detinsky zaklipkal očami.
Rezignovane vzdychla. "Fajn. Kam ideme?"
"Obleč sa, normálne." Zavrátil sa tajnostkársky, zdvihol sekáčik, zamával ním a potom odišiel späť do kuchyne.
Selena sa zasmiala a vybehla do svojej izby. Zo skrine vytiahla tmavomodré kraťase, bielo-čierne prúžkované tričko, malú kabelku na dlhom ramienku a čierny klobúk. Obula si baleríny a trochu sa nalíčila. Potom zbehla naspäť do obývačky, kde sedel Taylor a hral sa s kľúčikmi od auta. Keď ju zbadal usmial.
"Môžeme ísť?" Spýtala sa a obaja vyšli z bytu. Zožieralo ju, že nevie, kam ide. Od prírody bola tvor zvedavý a prekvapenia jej vždy robili problémy. Darčeky na Vianoce a narodeniny vždy objavila skôr, ako by sa patrilo.
Keď nasadli do čierneho Alfa Romeo začala si nervózne búchať končekmi prstov po stehne. Taylor si to kútikom oka všimol a usmial sa. Čakal, kedy sa ho to spýta. Dočkal sa.
"Kam ideme?" Spýtala sa, keď zastali na križovatke.
"Uvidíš."
Prevrátila očami. "Ako veľmi ťa neznášam!" Vykríkla a otočila s ak nemu. I on bol natočený k nej a tak ich od seba delilo necelých 5 centimetrov.
"Ja som bol za to," usmial sa a ignoroval trúbiace autá, "že je to naopak. Vieš, nikdy si neprotestovala. Ani jedno nie."
"Choď už!" Odtiahla sa a oprela si hlavu o okno, aby sa naňho nemusela pozerať.
Po niekoľkých minútach odbočil na výjazd z mesta. Išli asi trištvrte hodinu, keď si všimla, že už určite nie sú v štáte New York.
"Fajn, ak ma chceš uniesť, výkupné nedostaneš."
"Nechcem ťa uniesť, chcem ťa len niekam zaviesť. Môžeš ešte pár minút vydržať, o chvíľu sme tam." Povedal a odbočil z diaľnice na menšiu cestu. A naozaj, o pár minút vošli do malého mestečka a on zastavil na príjazdovej ceste pred stredne veľkým, dvojpodlažným domom. Vystúpil a ponáhľal sa k jej dverám. Otvoril ich a očarujúco sa usmial. "Madam."
"Vďaka, Hoke." Povedala a vystúpila.
"Nemáte za čo, slečna Daisy."
"Videl si Šoféra slečny Daisy?" Neveriacky sa naňho zahľadela.
"Áno." Zamumlal a odomkol tmavohnedú, latkovú bránku.
"Je to môj najobľúbenejší film." Vošli na pozemok. Bola tam malá predzáhradka s ružami, červenými, žltými, ružovými, bielymi, a chodníkom vedúcim k dverám.
"Naozaj? Typoval som ťa na trápne romantické komédie bez pointy." Chvíľu s hrabal v kľúčoch a keď našiel ten správny, domkol vchodové dvere zo svetlého dreva.
"Tak to ti pekne ďakujem!" Buchla ho do ramena a vošla dnu. Objavila sa v malej predsieni. Nábytok bol obalený igelitom a vzduch v dome prezrádzal, že tu už dlho nikto nebol.
"Kde to sme?" Spýtala sa a nasledovala Taylora. Vošiel do izby, ktorá bola používaná ako obývačka. Dokorán otvoril okná a dnu prenikol čerstvý vzduch.
"Tu sme bývali. Pred tým, ako mama...hm...zomrela." Smutne sa zasmial. "Otec chcel dom predať, ale ja som nechcel. Prosil som ho, dlho, kým nepovolil. Chcel som ho mať ako spomienku na mamu."
"Čo sa stalo?" Zvliekla igelit z čiernej koženej sedačky a sadla si na ňu. Potľapkala miesto vedľa seba, čím mu naznačila, aby si prisadol.
"Vraj: ´Nikdy nebola materský typ a po pôrode si myslela, že to bude lepšie.´ Popravde podplatila doktora a zmizla. Pravá materinská láska." Oprel sa a zaklonil hlavu.
"Ale veď má dcéru!"
"Hej. Potom zistila, že spravila chybu, ale pri rozvode sa vzdala práva na deti. Znova sa vydala za nejakého chlapíka a má dcérku."
"Mrzí ťa to?"
"Nie."
"Nie?" Natočila sa ak nemu.
"Nie." Vyrovnal sa a usmial sa na ňu. "Vieš, " prešiel jej chrbtom ruky po líci, "že keby nikdy neodišla, zostala by si pre mňa veľkou neznámou."
Nadvihla obočie. "Lezie ti to na mozog!" Chcela sa postaviť, ale zadržal ju.
"Čo chceš, Taylor?" Naštvane naňho vyletela.
Na chvíľu sa zarazil. Pozrel sa von oknom a potom späť na ňu. "Teba, predsa."
 


Anketa

Klik :)

Klik

Komentáře

1 Kirawa Kirawa | Web | 19. června 2011 v 12:00 | Reagovat

na tom "Lezie ti to na mozog" veľmi zasmiala... ako počuj on fakt nejako rýchlo sa so všetkým vyrovnal, fakt si nič nešľahol? :-D

2 Kirawa Kirawa | Web | 19. června 2011 v 18:13 | Reagovat

budem sa snažiť, aby som ti Vraždy poskytla v čo najkratšej dobe =3

3 Kirawa Kirawa | Web | 19. června 2011 v 18:31 | Reagovat

nemám ani slovo :D

4 ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ | Web | 20. června 2011 v 17:57 | Reagovat

fuha..ty kolko tých pribehov píšeš?..:D..nejako o tom nemám prehlad..:D..šikovné dievča..:D

..'odkiaľ sa vrátil so sekáčikom na mäso. "Keď musíš, nie je čo riešiť!"..'...toto ma zabilo..:D..vlastne celkovo perfektne napísané...D..

5 ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ | Web | 20. června 2011 v 17:59 | Reagovat

a ten koniec..:D..áá xD..jednoducho dalši pribeh..ktorý si musim prečítať od začiatku..:D

6 Yuki-chan Yuki-chan | Web | 21. června 2011 v 17:12 | Reagovat

ďakujem!

7 Yuki-chan Yuki-chan | Web | 21. června 2011 v 18:59 | Reagovat

Fakt? :-) Ďakujeem!

8 Yuki-chan Yuki-chan | Web | 21. června 2011 v 19:44 | Reagovat

Jasne. :-) ale diplom ti môžem urobiť až pozajtra...sry...a zapíš sa pls sem: http://favourite-wolf.blog.cz/1011/chces-byt-sb

9 knihomolka knihomolka | 21. června 2011 v 23:08 | Reagovat

pozeram na to , a ze ved to sa mi zda povedome. rozmysla ci si nedala tu istui kapitolu dvakrat, a potom si uvedomim ze si mi to posielala a preto som to uz citala. to budem musiet zase cakat tri tyzdne na dalsiu kapitolu???

10 knihomolka knihomolka | 21. června 2011 v 23:15 | Reagovat

je to stale rovnako uzasne :))) ty ma tymi pauzami raz zabijes!!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama