December´s April /05/

16. září 2011 v 8:26 | Dany |  December´s April
Túto kapitolku som mala v pláne napísať už tri dni, ale nechcelo sa mi. No na teraz odchádzam a tak som ju včera o štvrť na jedenásť písala - bolo napísané za pol hodinu takže nečakajte nič svetaborné a mám v pláne dodržiavať istú osnovu, ktorú ám napísanú (musím sa pochváliť, lebo takéto dačo robím s prvým príbehom :D ). A tak som musela voľný priestor vyplniť hovadinami a zbytočnými kecami :D :D . Tak prajem príjemné čítanie a užite si výkend, miláškovia :)

David nervózne poklopkával po kapote auta a čakal, kým pomocník na pumpe dotankuje. Monique sedela v aute a niečo písala do zošita.
"Čo robíš?" Spýtal sa jej David a rozhodol sa nevenovať mužovi pozornosť.
"Ako vidíš, píšem. Alebo si za tú chvíľu oslepol?" Vyhŕkla.
"Možno áno, ale určite som neohluchol." Povedal a chytil sa za ucho. Zaplatil mužovi a nasadol do auta. Tento výlet nebol na nič dobrý. Jediné čo zistili bolo to, čo vedeli. Samozrejme, mali prvého podozrivého, no bola to len konšpiračná teória.

"Nemysli na to!" Povedala Monique a David naštartoval.
"Na čo?"
"Na prípad."
Udivene sa na ňu zahľadel a skrčil čelo. "Ako to vieš?"
Monique sa zasmiala a otočila s ak nemu. "Vždy máš na tvári totiž ten teraz vážne premýšľam tak ma nevyrušujte výraz."
"Čože?"
"Takže ako pre debila!" Uškrnula sa Monique a David potichu zaklial. "Tváriš sa totiž akoby si pred sebou videl balvan a nebol schopný ho odtiahnuť, tak ho hypnotizuješ očami a snažíš sa aby sa pohol len silou vôle."
"Tak sa netvárim!" Skríkol a odbočil na diaľnicu.
"No keď myslíš." Zamrmlala Monique a venovala sa svojmu zošitu.

"Konečne!" Povedal David, keď vystúpili pred stanicou.
"Cesta by nebola taká dlhá, keby si stále nezastavoval."
"A kvôli komu to asi bolo?" Monique pokrčila plecami a vošla do budovy. David ju pomalým krokom nasledoval.
Keď obaja vošli do kancelárie, sadla si za svoj stôl a vytiahla z kabelky zošit.
"Tak si to zhrňme."
"Čo?"
"April, Bloomer!" Prevrátila očami a začítala sa do poznámok.
"Tak kvôli nej si zapísala celý ten zošit? A ja že si tam píšeš svoje dievčenské srdcové výlevy."
"Prepáč, no dievčenské kecy nie sú pre mňa." Milo sa usmiala a ukázala na stoličku oproti jej stolu. "Sadni si!"
Prevrátil očami, no poslúchol ju. "Tak na čo si prišla?"
"Tá stará, Armsterrová, vravela, že ju otec chcel znásilniť."
"A?"
"Tiež vravela, že mala nejakého chlapca, za ktorým utiekla."
"A?"
"A čo s tým?"
"Prečo by nepovedala žene, u ktorej žila a milovala ju, s kým odchádza?"
David pokrčil ramenami."Kam tým mieriš?"
"Pochopila by som, keby to nepovedala vlastnej matke, ktorá chránila takého bastarda ako jej otec. Ale prečo by to nepovedala jej?"
"A ako to mám vedieť? Ženskému rozumu by si mala rozumieť ty!"
"Možnože v tom bolo niečo nekalé!"
David prevrátil očami. "Nekalé? Začínaš byť paranoidná."
"Neviem, možno vykrádali banky alebo....ja proste neviem. Ale keby som robila niečo dobré, určite by som to netajila. A odkiaľ brala tie peniaze?"
"Asi pracovala."
"Nie, v záznamoch bolo napísané, že nikdy nikde nerobila. Aj ona sama to povedala niekoľkým novinárom - vraj vždy vedela, že herectvo je to jediné povolanie pre ňu."
"Alebo si vymýšľala."
"Alebo." Uznala Monique a začala ťukať do stroja. O pol hodinu spísala záznam a uložila si ho do zásuvky. S Bloomerom si dali kávu a ona sa pustila do písania zápisníc prípadov, ktoré sa na jej nakopili za dva dni absencie.

Keď písala predposledný spis, dvere na Emersonovej kancelárii sa prudko otvorili a on sa pred dcérou objavil v celej svojej kráse. V pravej ruke držal nejaký papier a mával ním.
"Čo to...?"
"Ahoj Emerson, čo sa stalo?"
"Ako si mohla?"
Monique sa zamračila snažila sa zistiť, čo je to za dokument. Keď na to ani po minúte žmúrenia neprišla, spýtala sa otca: "Čím to tu mávaš ako zástavou na prvého mája?"
"Vieš čo to je?" Skríkol a tvár mu očervenela.
"Keby áno, tak sa ťa nepýtam." Pokrútila hlavou a znova sa začala venovať spisu.
"To je dochádzka!"
Monique prestala ťukať a milo sa na otca usmiala. "Tento mesiac som ani raz nemeškala."
"Je mi jedno, že si nemeškala! Ale ako si mohla bez môjho vedomia na tri dni odísť z práce!"
"Na dva, oci, na dva."
S Emersonom to oslovenie ani nehlo a stále fučal od zlosti. "A ešte k tomu aj Bloomer! Ako ste mohli nechať oddelenie, ktoré má nedostatok mužov osamote?"
"Emerson, boli sme preč dva dni! Čo sa môže stať za dva dni?"
"Môžu spáchať atentát na budovu!"
"No tak to by si mal byť rád, že sme tu neboli!" Emerson zastavil a pokýval hlavou, mala pravdu.
"Ale aj tak, mali ste mi to oznámiť dopredu." Povedal pokojnejšie a sadol si na stoličku, na ktorej predtým sedel Bloomer.
"Neboj sa, všetko sme dostíhali. Ja už musím napísať len jeden spis a Bloomer je v teréne." Upokojila ho Monique a sadla si na stoličku oproti. "Oddelenie to bez nás dva dni prežilo."
"Ale prečo ste si, preboha, nemohli vziať dovolenku každý zvlášť?" Povedal a sadol si za Moniquein stôl. "Kde je to tlačivo pre premiára?"
"V šuplíku." Emerson otvoril prvý šuplík a chvíľu tlačivo hľadal, kým nenatrafil na Moniquein zošit.
"Píšeš si denník?" Spýtal sa.
"To nie je denník!" Vyhŕkla a snažila sa mu ho vziať.
"Tak potom ti hádam nebude vadiť, keď si to prečítam." Uškrnul sa a otvoril ho na poslednej strane, kde bolo napísané: ...s Bloomerom, to však bola veľká zábava. Emerson si to však vysvetlil inak, ako to bolo myslené, no základnú myšlienku pochopil.
"Boli ste spolu?" Ak si myslela, že Emersonova tvár nemôže dosiahnuť červenší odtieň ako pred chvíľou, mýlila sa. Do tváre sa mu nahrnula hádam všetka krv, ktorú v tele mal a pekne ladila s kravatou takmer rovnakej farby. "Spolu?"
"Spolu." Prikývla Monique a rýchlo podišla k baru. Z džbánu mu naliala pohár vody a podala mu ho.
Emerson si trochu odpil a jeho tvár zbledla. "Akože spolu?" Spýtal sa už pokojným hlasom.
"Vieš, ocko. V živote sa stávajú rôzne veci a ..."
"A?"
Vtedy Monqiue napadla myšlienka, ktorá ju v tom momente vykúpila, no ešte nevedela, čo tým spôsobí. "Boli sme na dovolenke ako pár."

 


Komentáře

1 Kirawa Kirawa | Web | 16. září 2011 v 13:26 | Reagovat

niekto spravil unáhlené závery a som zvedavá, čo Moniqueina poznámka spraví :D

2 Denie* Denie* | Web | 16. září 2011 v 15:04 | Reagovat

áno,robím aj na objednávku,pozri sa na menu:))

3 ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ | Web | 16. září 2011 v 18:18 | Reagovat

ty si z BA? sakra..skoro všetci sú tu z BA :D..

toto že si napisala za polhodinu?..fakt?..:D tak takto rýchlo by som chcela vedieť písať aj ja..:D Mňa by za polhodku ani polka tohto nenapadla..:D

tý jo..:D tá časť s tým výrazom alá " teraz vážne premýšľam tak ma nevyrušujte" ma dostala..:D
a inak rovnako ako všetky hlášky..:D
super diel..:)

4 RocK-pUNk-meTaL... ;) RocK-pUNk-meTaL... ;) | E-mail | Web | 17. září 2011 v 12:51 | Reagovat

Noo ved to .. Dva týždne a najradšej by som z nej už zutekala :D (Inak poviedku si rada peeítam ale idím že už to nieje prvá časť tak ak tak začnem čítať od začiatku xD)

5 Majuš Majuš | Web | 19. září 2011 v 18:35 | Reagovat

Promiň, teraz nemám moc čas, na blogu je oznam. Gomeeen... :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama