Fay Lex /09/

21. září 2011 v 20:44 | Dany |  Fay Lex
Viem, že som sa dlho neozvala a mrzí ma to, no od štvrtka som tu nebola, v pondelok som nemala čas, lebo som si musela robiť veci do školy (konečne som si kúpila zošity a musela som to všetko prepisovať xD ) a včera mi bolo tak zle, že som nevládať žiť, nieto ešte písať. Ale dnes som v pohode a prinášam vám toto. SB obehnem zajtra, dnes už nemám čas. Dúfam, že sa vám Fay bude páčiť :)

Stála som pri schodoch našej školy a čakala na Alexandra. Víkend ubehol rýchlo a dnešný deň sa niesol v znamení začínajúceho sa tréningu. Ako keby ma to samú nefrustrovalo dosť, Alex sa na mňa celý deň uškŕňal a podpichoval ma. Dokonca viac, ako obyčajne.
Sadla som si na najvyšší schod a vytiahla z tašky bagetu. Zahryzla som sa do nej a vzdychla. Vôbec som sa tam netešila. Bolo to niečo ako nočná mora za bieleho dňa. Vedela som, že si to užije a utýra ma k smrti! Ako som ho len nenávidela.

"Fay, čo tu ešte robíš?" Ozvalo sa mi za chrbtom a o sekundu pri mne sedel Kyle.
"Trápim sa nad nesmrteľnosťou chrústa."
Uškrnul sa. "Môžeme rozjímať spolu ak chceš."
"Spoločnosť sa vždy hodí."
"Hej, dávno sme sa spolu neporozprávali." Vzdychla som. Mal pravdu! V poslednej dobe som trávila viac času s mojimi novými priateľmi a na starých som nemala čas. A mrzelo ma to, pretože mi naozaj chýbali.
Kyle ma chytil za ruku. "Chýbaš nám, stále si len s nimi."
"Ja viem." Usmiala som, "Zmení sa to, naozaj."
"A kedy?"
Chystala som sa odpovedať, no pred schodmi zastalo Alexovo auto."Poď!" Povedal a otvoril dvere na strane spolujazdca.
"Samozrejme." Kyle sa prudko postavil a rýchlo odkráčal preč. Tak som teda vstala a s nevôľou som nastúpila do auta.
"Lepšie načasovanie si mať nemohol!" Povedala som mu, keď som nastúpila. Ešte som ani nestihla zavrieť dvere a už sa pohol.
"A čo sa stalo?" Prehodil a zapol rádio.
"Mala som menšie nedorozumenie s Kylom."
"Smutné." Zdalo sa mi to, alebo sa mu na tvári mihol úsmev?
"Prečo ti to vlastne vravím." Pošepla som zapla si bezpečnostný pás.
"Netuším." Povedal a zapol rádio naplno. Tým mi dal dosť jasne najavo, že odmieta hocijakú konverzáciu. Veď akoby som s ním aj chcela hovoriť!

"Tu?!" Pochybovačne som sa spýtala. To si hádam robil srandu!
"Nepáči?" Pokojne sa usmial.
"Krásne!" Precedila som medzi zuby a porozhliadla sa naokolo. Stáli sme na menšej lúke z troch strán ohraničenej stromami a z poslednej malým potokom, ktorý pretekal aj mestom. Bolo tu pekne, príroda bola krásna, no ako ma chce trénovať tu? Preboha, čo bude so mnou robiť?
"Čo ťa Cassie naučila?"
"Vybíjať si zlosť." Z tašky som vytiahla obyčajné tričko s teplákmi a prikázala mu, nech sa otočí.
"Ako?"
"Veľmi účinne." Povedala som, keď som sa snažila rozopnúť gombík na rifliach.
"Akým spôsobom?" Precedil medzi zuby.
"Ukážem ti." Konečne sa mi gombík podarilo rozopnúť a tak som sa rýchlo prezliekla.
"Tak poď." Postavil sa do základného postoja, ktorý ma stihla naučiť Cass. Popravde tréningy s ňou boli strašne jednoduché. Dokopy sme toho veľa nenarobili. Poväčšinou sme sa po pár minútach začali o niečom rozprávať a už sme neprestali.
"Ako? Teda, akým spôsobom?" Dodal, akoby som bola úplne hlúpa.
"Mala som si predstaviť človeka, ktorého nenávidím najviac na svete."
"Tak si ho predstav."
Jemne som sa usmiala. "Ver mi, predstavy už netreba."
Pevne stisol pery a prikázal mi, nech zaútočím. Ešte som sa ho ani nedotkla, keď mi došiel dych.
"Máš mizernú kondičku."
"Nevrav." Vydýchla som a oprela som sa o kolená. "Bez teba by som na to v živote neprišla." V krku ma pálilo a v boku ma pichalo akoby mi tam bodli nôž.
"Musíme začať z kondičkou." Spýtavo som sa naňho zahľadela a on mi s veľkorysým úsmevom odvetil. "Desaťkrát okolo lúky." Spočiatku som u na to chcela niečo štipľavé odvetiť, ale potom som prehltla všetky urážky, ktoré mi prišli na jazyk a rozbehla sa. Po troch kolách ma začalo pichať aj v druhom boku, po ďalších troch kolách som si necítila nohy a nevedela som ako je možné, že sa samé od seba pohybujú a zvyšné štyri kolá som bežala tempom skapatého slimáka.
"Bieda." Povedal, keď som sa zvalila na zem.
"Cítim."
"Musíme na tom zapracovať." Prevrátila som očami a užívala si pokoj. "Ale teraz sa postav."
"Čože?" Skríkla som. On sa hádam zbláznil.
"Nelež, musíš si uvoľniť svaly, lebo zajtra ťa bude všetko bolieť." Prudko sa zastavil a zahľadel sa do neznáma. "Alebo radšej zostaň ležať."
Prevrátila som očami a postavila sa. "Veľmi nenápadné."
"Čo?"
"Tvoja nenávisť. Priam z teba srší. Ako s tebou mohol niekto vydržať!" Vedela som, že útočím na citlivé miesto ale risk je zisk, ako vraví stará mama a toto sa mi skutočne podarilo. Najprv zbledol a vyvalene sa na mňa pozrel, potom sa mu do tváre začala hrnúť zlosť a priskočil ku mne. Schytil ma za ruku a sotil na zem.
"Nevieš o čom hovoríš!" Skríkol.
"Viem!" Pomaly som sa postavila. "Si iba patetický hlupák. Akoby som za to všetko mohla ja!"
"A nie? Veď len kvôli tebe som tu. Len kvôli tebe a tvojej sile! Veď ani žiadnu nemáš!" Znova ma schytil a pevne mi stisol obe predlaktia. "Nie si nikto! Bože, ako veľmi ťa nenávidím."
Pozrela som sa mu do očí a skrčila nos. "Tak to si môžeš byť istý, že sme na tom rovnako! A poviem ti, nečudujem sa jej. Keby ťa teraz videla, bolo by pre ňu ľahké zabudnúť. Veď to, čo sa z teba stalo už ani nie je ľudská bytosť!"
"Nie je, nezabúdaj, že som mŕtvy!" Vykríkol. "A ako mŕtvy sa už pekla báť nemusím." Pustil ma a udrel ma do tváre.
"Čo si to..?" Chytila som si krvácajúcu peru a zahľadela sa naňho. Ani som si to neuvedomila, ale vyprovokovala som zviera!
"Ako si to dovoľuješ?" Skríkla som naňho a on ma znova udrel. Mal takú silu a ja som bola iba ako handrová bábika. Pomyslela som si na moje sily, kde sú, keď ich tak veľmi potrebujem. Alex ma znova udrel a ja som spadla na zem. Kde?
Vtedy sa na lúke zjavila Cass s Gorgiom a obaja schytili Alex. "Prestaň." Dohovárala mu Cassie. "Robíš iba hlúposti."
Zreval a vytrhol sa jej. "Nechajte ma tak!" Skríkol a kopol Gorgia takou silou, že odletel až dva metre. Priskočil ku mne a znova ma udrel. Cítila som bolesť v každom kúsku tela a modlila sa, aby to prestalo. Prestalo. Nie preto, že by ma Alex pustil, no jeho údery som už necítila, akoby vôbec nenarážali na moje telo. A nenarážali. Bolo tvrdé ako betón. Pomaly som sa postavil a zrazu som to cítila, malý záblesk sily v mojej hrudi, ktorý mi rozprúdil krv v žilách. Samovoľne som roztiahla ruky a Alexa odsotilo niekoľko metrov dozadu.
"Prestaňte!" Skríkla Cass a pribehla ku mne. Ignorovala som ju. Tentoraz sa stávalo zviera zo mňa a ja som nehodlala prestať. Neviem vám povedať ako, ale Alexovi som zvláštnym spôsobom spôsobovala malé ranky na koži, z ktorých tiekli tenké pramienky krvi. Skrútil sa na zemi do zvláštnej polohy a vykríkol. Tak silno, že by to prebudilo i mŕtveho. Vtedy moja sila akoby mávnutím čarovného prútika zmizla a ja som opäť cítila všetku tú bolesť. Zložila som sa na zem a chytila sa za hruď. Je to tam, pomyslela som si, je to vo mne.
 


Anketa

Klik :)

Klik

Komentáře

1 ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ | Web | 22. září 2011 v 19:15 | Reagovat

noo..tak to ma povzbudilo..:D nikdy som nemala rada povinné čítanie..pretože to su také stariny..:D keby nám dali nejaké novodové knihy..:D..napriklad nabuduci rok budete na litike preberať Harryho Pottera a Pána prsteňov..Sranda..:D
a ako sa ti dari? ^ ^

2 ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ | Web | 22. září 2011 v 19:34 | Reagovat

ááá..Hamleta mi ani nepripominaj..:D ja som pri čítani preskočila jeho mega dlhý..legendárny monológ "Byť či nebyť?"..a samozrejme, že to učitelka šlahla ako otázku do písomky..:D Dobre, že sa nás tam nepýtala..kto mal akej farby vlasy..Inak samé detaily..:D
ja sa mám dobre..nesťažujem si..:D zajtra je konečne piatok..i keď tento týždeň bol v pohode..:D v škole sranda..:D

3 ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ | Web | 22. září 2011 v 19:53 | Reagovat

na skype nechodim..ale fb mám..to je jasné vec..:) :D
som tam ako Nataly Natuš Záňová ^ ^

4 ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ | Web | 22. září 2011 v 20:01 | Reagovat

ok..idem to potvrdit =)
ale teraz už pôjdem..maj sa ^ ^ :-)

5 Denie* Denie* | Web | 23. září 2011 v 15:34 | Reagovat

Hehe:D Čo už 2 hodiny za sebou..nejako to budeme musieť zvládnuť:)

6 Majuš Majuš | Web | 23. září 2011 v 17:47 | Reagovat

Dobrééé! :D  ;-)

7 Denie* Denie* | Web | 24. září 2011 v 15:53 | Reagovat

To teda..opekačka bez opekania:D:D Písala do písomky vtipy?:D:D Tak pekne:D
Prepáč, nespiateľujem:))

8 mima mima | E-mail | Web | 24. září 2011 v 16:43 | Reagovat

ja chcem rychlo pokracovanie prosiiim :D

9 Denie* Denie* | Web | 24. září 2011 v 19:57 | Reagovat

Ďakujem za všetko:)):-*

10 Kirawa Kirawa | Web | 25. září 2011 v 12:19 | Reagovat

konečne som si to prečítala! konečne som mala čas.... a konečne môžem povedať, že to bolo geniálne :D muhaha teším sa na pokračovanie :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama