My life in Wonderland /13/

5. září 2011 v 17:02 | Dany |  My life in Wonderland
Tak som späť s prvou kapitolkou po pauze. Je napísaná ešte predtým, takže v podstate ani neviem, že o čom j xD. Nevadí :D Ale mám pocit, že sa tam nič vážne nedeje, skúsim to trochu rozšupnúť :D :D Dnes už nepridám nič iné, ale myslela som, že by som ešte niečo začala pridávať na blog. Čo by ste tu chceli? Alebo ste spokojní s tým, čo máte :D :D

"Ale no tak! Povedala som ti niečo!" Vytrhla si ruku z jeho zovretia a vstala.
"Viem, nepáči sa mi to."
"Čo?"
"Tvoje hlúpe rozhodnutie!"
"Hlúpe?"
"Samozrejme! Naši nech sa vezmú, to je mi jedno. Ale bez toho všetkého by to bola príliš veľká nuda."
"Nuda, hej? Takže sa chceš so mnou len vyspať a potom odísť preč, však?"
"Nie, teda áno, ale vlastne, nie!"

Nadvihla obočie. "Nechápeš?" Pokrútila hlavou.
"Pozri, som ti strašne vďačný za to, čo si spravila. Naozaj! Ale.."
"Ale?" Postavil sa a pribehol k nej. Položil jej ruku na zátylok a pritiahol si ju.
"Ale chcem, aby sme pokračovali. Chcem, aby si bola moja." Pobozkal ju. Nechala ho, nech si robí čo chce. Keď pomaly prešiel na krk a stále pokračoval nižšie zamrmlala."Budem to ľutovať."
Pozrel sa na ňu a usmial sa. "Nebudeš." Pošepol a pokračoval.

"Chýba mi jeden gombík na nohaviciach!" Skríkla a zamračila sa na neho.
"Prepáč." Zatváril sa ako anjelik a obliekol si tričko.
"Hlupák!" Zohla sa a pozrela sa pod sedačku. Potom pod skrinku a nakoniec začala prehľadávať samotný gauč.
"Mohla si povedať nie."
"To hovoríš často!"
"Ale no tak, hádam sa na mňa nehneváš!" Usmial sa svojím typickým úsmevom a pomohol jej s hľadaním.
"Mám ho!" Vykríkla a strčila si ho do vrecka. Potom sa hodila na sedačku a vzdychla.
"Čo sa deje? Ľutuješ?"
"Nie, ale ... ak si niekoho nájdem, skončíme, hneď!" Zamračil sa.
"Sľúb mi to!"
"Fajn." Prevrátil očami. "Pôjdeme sa prejsť?"
"Prejsť?"
"Hej, po okolí." Pokrčila ramenami a stiahla si tričko, aby nebolo vidno chýbajúci gombík. V duchu ďakovala za to, že má na nohaviciach ešte dva gombíky.
Zatvorili okná a obalili gauč igelitom. Akoby sa nič nestalo. Vyšli von a kým Taylor zamykal bránu, vzala si z auta kabelku.
"Kam ideme?" Spýtala sa.
"Len tak, do mesta." Usmial sa a chytil ju za ruku. Na chvíľu zamrzla, ale rýchlo sa spamätala a nič nepovedala, za čo si v duchu gratulovala.
Mesto bolo pomerne malé, skôr by to človek označil za väčšiu dedinku, ale za to, bolo veľmi pekné. Na uliciach nebolo veľa áut ani ľudí. Sem-tam stretli rodinku, alebo partiu deciek. Centrum mesta tvorila malá promenáda s asi pätnástimi malými obchodíkmi a lavičkami usporiadanými okolo fontány. Taylor zamieril k malej kaviarničke, kde sedelo asi osem deciek v ich veku. Sadli si na terasu a objednali si.
"Vieš o tom, že o tebe vlastne nič neviem?" Spýtal sa Tylor, keď čašníčka odišla.
"Vieš toho viac, ako ostatní. Aspoň si toho viac videl." Uškrnula sa.
Cukol. "To som nemyslel. Myslel som...Aká je tvoja obľúbená farba?"
Selena sa zasmiala, ale odpovedala mu. "Žltá."
"Prečo?"
"Prečo?" Prikývol. "Pretože rozjasňuje deň, je to príjemná a teplá farba. Keď boli naši spolu, myslím, že to bolo vtedy, keď sme bývali v D.C., mala som veľkú izbu. Mala asi tridsať metrov štvorcových. Najprv som ju nemala rada, steny boli biele, bola príliš priestranná a cítila som sa v nej taká sama. Raz, keď som prišla zo školy, prišla som do izby a steny boli namaľované na žlto, na oknách boli žlto-oranžové závesy. Zrejme to bola moja najobľúbenejšia izba." Vzdychla. "Bola to moja posledná izba pred rozvodom."
"Je mi to ľúto. To s tvojím otcom."
Potriasla hlavou. "Nie, to je v poriadku. On je vlastne dobrý človek len si nevie určiť priority. Postupne si za najvyššiu prioritu určil prácu."
"Prečo potom skončil v posteli so svojou sekretárkou?"
"Pretože to bola dcéra muža, s ktorých chcel uzavrieť obchod. Nedomyslel to a, ako to povedal: bezhlavo sa do nej zamiloval. Ona ho chcela iba pre peniaze, pretože jej otecko ju vydedil. Mama sa to dozvedela, otec podal žiadosť o rozvod a oženil sa s tou sekretárkou. Už aj ju začal podvádzať."
"Znova sa bezhlavo zamiloval?"
"Hej." Smutne sa usmiala a odmlčala sa, kým tá istá čašníčka nepoložila ich objednávku na stôl.
"Mrzí ťa, že ťa otec nechal?"
"A teba nemrzí, čo spravila tvoja matka?"
Na chvíľu sa zamyslel. "Nemalo by ma to mrzieť. Vravím si, že mi za to nestojí, aby som sa kvôli nej trápil. Ale čo mám z takýchto rečí? Som na ňu naštvaný! Na to, že odo mňa odišla, že nechala Michaela bez mamy. Kvôli tomu, že otec sa o nás musel starať, preto, že som si celý čas myslel, že je to moja vina a zabil som rok svojho života tým, že som bral drogy! Lebo od nás proste odišla a nechala nás veriť tomu, že nás ľúbila a proste len zomrela, pričom si ona užívala nový život bez nás!"
Selena prikývla. Tie pocity poznala vešmi dobre. To isté pociťovala voči otcovi. Taylor sa jej ešte pýtal na nejaké drobnosti ohľadom jej života, kým pili kávu. Potom sa pomaly vrátili k domu a vyrazili domov.

Sel sa hneď zavrela do izby a zo zásuvky v nočnom stolíku vytiahla notebook. Otvorila Skype a zistila, že Jakie je online.
Jack, stretnime sa. Navrhla a čakala, kým Jackie odpíše.
Hneď som u teba. Napísala a hneď bola offline. O niekoľko minút už vchádzala do Seleninej izbe. Tá práve ležala na posteli v dlhom voľnom tričku, na nose mala okuliare, ktoré nikdy nenosila a zadúšala sa smiechom.
"Myslela som, že si smutná." Jackie si k nej prisadla a vytrhla jej knihu z rúk. Sel pokrútila hlavou.
"Takže nie si."
"Ale som." Zatiahla. "Jackie, asi som sa zamilovala do Taylora." Pošepla tak, aby to nikdy nepočul. Jackie sa nežne usmiala a pohladila ju po líci.
"Ja viem."
"Vieš?"
Jackie prikývla a ľahla si vedľa nej. "Keď si odišla, s Jasonom, Carterom, Drewom a Masonom sme sa rozprávali. Oni nevedeli, že je medzi vami ten roztiahni nohy idem dnu vzťah." Selena buchla Jackie vankúšom, no tá pokračovala. "A povedali, že vaše chovanie nebolo príliš súrodenecké."
"Nie sme súrodenci." Namietla Sel.
"Ale budete, drahá. Už o pár týždňov sa tvoja mama a jeho otec vezmú. A tvoju mamu som takú šťastnú dávno nevidela a ty tiež. A veľmi dobre ju poznáš. Hoci Jona miluje, teba ľúbi viac a keby zistila ako veľmi miluješ Taylora, okamžite by s tým prestala."
Selena sa zahľadela na Jackie. "Odkedy sa z teba stalo .." ukázala na ňu "... toto."
"No dovoľ!" Jackie sa zatvárila urazene.
"Nemyslela som tým nič zlé!" Uistila ju Sel. "Ale kedy moja najlepšia kamarátka dospela?"
"Keď sa zaľúbila."
Sel prikývla a na chvíľu sa odmlčala. Potom sa zhlboka nadýchla a položila otázku, kvôli ktorej sem Jackie prišla. "Čo mám robiť?"
 


Anketa

Klik :)

Klik

Komentáře

1 Majuš Majuš | Web | 5. září 2011 v 17:53 | Reagovat

Jéééj, krásna kapitolka!

2 Majuš Majuš | Web | 5. září 2011 v 19:03 | Reagovat

Za málo ;-)

3 miss VeЯůů~ miss VeЯůů~ | Web | 5. září 2011 v 19:07 | Reagovat

úžasná kapitola :)

4 Kirawa Kirawa | Web | 5. září 2011 v 19:57 | Reagovat

pekné oddychové... mala by som si pozrieť kde to vlastne tí dvaja boli lebo v tom nemám jasno :D no ale som rada, že tu pribudla kapitolka :D aspoň niekto nech píše, lebo už začínam mať absťáky :D

5 ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ | Web | 6. září 2011 v 18:22 | Reagovat

musela som sa kuknuť ako to naposledy skončilo..už mi to vyfučalo z hlavy..:D

a skvelý diel toto..^ ^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama