My life in Wonderland /14/

13. září 2011 v 19:07 | Dany |  My life in Wonderland
Viem, že som sa neozvala, ale v piatok som prišla príliš neskoro, cez výkend som nebola doma, ale u babky a tam neni PC a včera som tiež prišla neskoro a už sa mi nechcelo :D :D Veď viete, človek si užíva posledné chvíle voľnosti, pokým nebude musieť natvrdo zarezávať v škole :D :D
Viem, že som mala pridať Decemebr´s April, ale tu som sa tak rozbehla v písaní, že ani sama seba nespoznávam...čuduj sa svete už má tri kapitoly po predu napísané a dokonca som premyslela aj koniec :D - čo je u mňa rarita :D :D Tak príjemné čítanie :)

Jackie sa na chvíľu zarazila. Veď čo by mala ona, dievča, ktoré chalanov striedalo ako ponožky, povedať svojej priateľke. Vedela len, ako sa chalanom dávajú kopačky.
"Hm?" Sel ju šťuchla do ramena a tak Jackie začala.
"Myslím, že mu musíš povedať ako to je."
"Že ho milujem? Ani za svet!"

"Nie, to nemusíš. Musíš mu vysvetliť čo cítiš a ako to ty chceš, a že on to musí rešpektovať. Ukonči to, ak chceš." Selena znova vzdychla. "Alebo to nechceš ukončiť?"
"Chcem! Nerobí mi to dobre. A nechcem to mame pokaziť."
"Okej. Rob, čo chceš. V tom ti neporadím. Musíš sa rozhodnúť sama."
"Vďaka Jack." Jackie ju objala na rozlúčku a podišla k dverám. Tam sa otočila a vážne sa zahľadela na Selenu. "Musím ti niečo povedať." Sel sa k nej otočila a zdvihla obočie. "Už mi prestaň hovoriť Jack!" Skríkla a odišla.
Sel sa potichu zasmiala a vyšla z izby, zastala pred Taylorovu izbou, zaklopala a vošla dnu. Nikto tam však nebol, no počula tiecť sprchu a tak zavrela dvere a sadla si na posteľ.
Po chvíli sa objavil Taylor s uterákom omotaným okolo pása. Zvesela sa na ňu usmial a prisadol si. "Dnes ti nestačilo?"
"Nie som tu kvôli tomu!" Povedala a trochu sa odsunula. "Končíme."
Nadvihol obočie. "Prečo, už si sa stihla do niekoho zamilovať?"
Sel chvíľu zvažovala odpoveď, no potom sebavedomo vyhlásila: "Áno. Ver tomu, či nie, no som do niekoho strašne zaľúbená a ty to celé kazíš."
Taylor pomaly prikývol. "V poriadku." No Selena vedela, že to v poriadku nie je. Cítila to v jeho hlase. Tú podráždenosť, hnev, smútok.
"To som rada." Usmiala sa a naklonila sa k nemu, jemne ho pobozkala na líce a postavila sa na odchod. Potom sa však otočila a spýtala sa ho: "Nechceš vedieť kto to je?"
"Nie!" Vykríkol podráždene, o sekundu však uvoľnil napätie v tvári a dodal: "Nechcem ťa vyháňať, ale musím sa obliecť. Dnes ideme s chalanmi von."
"Samozrejme. Užite si to." Vyšla von a zavrela dvere. Je koniec, usmiala sa, konečne je po všetkom.

Najprv zamierila do izby, no potom zbehla dole za mamou, ktorá si práve skúšala svadobné šaty. Okolo nej stála krajčírka so svojimi dvoma pomocníčkami a Sally, ktorá sedela na stoličke a pred sebou mala položenú tácku s pohármi na šampanské.
"Sel!" Skríkla mama hneď čo ma uvidela. "Tak čo na to hovoríš, nie sú príliš...príliš...?"
Sel sa na ňu dlho zahľadela. Na šaty s vyšívaným korzetom jemne posiatym malými perleťovými perličkami, na dlhú voľnú sukňu, neriasenú, ktorá zvýrazňovala to, ako v poslednej dobe schudla. Vlasy mala vyčesané do drdolu, v ľavej ruke držala čelenku s perličkami a v pravej závoj, ktorý si pripevní na drdol. Na stole bola položená krabica s krásnymi topánkami od Jimmyho Choo. Potom pokrútila hlavou. "Nič nie je príliš. Je to dokonalé, ty si dokonalá."
"Ďakujem." Smrkla a privinula si dcéru k sebe.
"Zmačkáte šaty." Poznamenala krajčírka a tak sa Sel pustila mamu a sadla si k Sally, ktorá vyzerala byť veľmi dojatá.
"Ty si sa nikdy nechcela vydávať, Sally?" Spýtala sa a chytila ju za ruku.
"Chcela slečna," šepla potichu Sal. "Ale nie všetko čo človek chce, sa musí stať skutočnosťou, viete?"
Selena spozornela a prestala vnímať mamu. Sally si vždy svoje súkromie veľmi strážila, dokonca i pred ňou. "Čo sa stalo?"
"To je dlhý príbeh, slečna."
"Čo sa stalo Sally?" Vyzvedala Sel a otočila pestúnku k sebe. "Prosím, povedz mi to."
Sally sa usmiala a pohladila ju po líci. "Viete, milovala som jedného muža, ani neviete ako. No láska je veľmi zvláštna a nemá stanovené pravidlá, podľa ktorých by mala ísť. Ja som chcela niečo, on niečo iné. A jedného dňa sme to už nezvládli. Potom som sa presťahovala a začala pracovať u vás."
"A nechcela si sa znova vydať? Mať deti?"
Sally sa zoširoka usmiala a materinsky sa na ňu zahľadela. "Ale veď ja mám deti, slečna. Teda aspoň jedno."
Selenine oči sa na chvíľu zaplnili slzami. "Mám ťa veľmi rada, Sally." Pošepla a objala ju. Vtedy sa k nim otočila Cathy a dojato sa usmiala. "Aj vás to tak zmohlo?"
Sally utrela slzu stekajúcu po Seleninej tvári a postavila. "A koho by nie, pani. Vyzeráte očarujúco." Povedala a odniesla prázdne poháre do kuchyne. Mama sa potom vyzliekla zo šiat a uložila ich do obrovskej krabice, aby neboli zmačkané. Rýchlo sa znova obliekla a vyplatila krajčírku.
Hneď ako odišla aj so svojimi pomocníčkami, mama si ku mne sadla. "Nevieš, kde je Taylor?"
Sel pokrútila hlavou. "Ale vravel, že chce ísť niekam s chalanmi."
"Dobre, nevieš či už odišiel?" Sel znova pokrútila hlavou. "Prečo?"
"Dnes príde Carmen. Chcem ju vyplatiť. Michaelovu operáciu stanovili na štvrtok, čo je o tri dni a chcem, aby Carmen hneď po tom odišla. Nechcem aby Michael vedel, že je tu. Prieči sa mi to."
Selena prikývla. "Idem to skontrolovať." Vybehla po schodoch do Taylorovej izby, ktorá bola prázdna. Pre istotu zakričala i jeho meno, no nedočkala sa žiadnej odozvy. Tak zbehla dolu a s čistým svedomím zdelila mame, že nikde nie je. Cathy si vydýchla a z kabelky vytiahla obálku, v ktorej bol šek vystavený na Johnovo meno.
"Kde je John?"
"Poprosil ma, aby som to spravila ja. Vravel, že on by jej zakrútil krkom." Uškrnula sa, no rýchlo nasadila výraz, ktorý poväčšinou využívala pri obchodných stretnutiach, pretože sa ozval zvonček pri dverách.
"My o vlku,..." Zamumlala Selena, keď otvárala Carmen dvere. Jej dcéra ju pri tom poslušne nasledovala.
"Dobrý deň." Chladne ju pozdravila Cathy a podala jej obálku. "Je tam všetko, na čom sme sa dohodli."
"Nič nechcem."
"Musíte to prijať!"
"Nič nemusím, pani Carelessová!"
Cathy sa k nej nahla a obálku posunula po stole k nej. "Niečo vám poviem, pani Brownová. Teraz prijmete túto obálku, vrátite sa späť do hotela a ostatné tri dni sa budete držať ďaleko od nášho domu. Vo štvrtok ráno prídete do nemocnice, kde mi predáte vašu dcéru, o ktorú sa dobre postarám, tak isto ako sa starám o vaše zvyšné deti a darujete kostnú dreň pre môjho syna. Hneď, ako sa zotavíte, nasadnete do lietadlq a vrátite sa tam, odkiaľ ste prišli a už sa sem nikdy nevrátite, rozumeli ste? Nechcem vás tu už nikdy vidieť!"
"Nesúhlasím s tým." Povedala Carmen a roztrhala obálku so šekom.
"To už nie je môj problém! Spravíte to tak, ako som povedala." Cathy sa postavila a obrátila sa k dcére. "Prosím ťa, vyprevaď ich." Počkala, kým Selena prikývne a potom vyšla po schodoch do svojej pracovne, aby zavolala Johnovi.
Selena sa teda postavila a podišla ku dverám. "Dovidenia, pani Brownová."
Carmen k nej podišla a ruku položila na kľučku. "Aj ty si myslíš, že je to zlý nápad, stýkať sa s nimi."
"Taylor veľmi trpel vašou smrťou, teda, keď si myslel, že ste mŕtva. Obviňoval sa za to. Myslel si, že je to všetko iba jeho vina, lebo ste sa predtým pohádali. Trpel kvôli vám a plakával po nociach, ako vravel. No je dobre, že ste tu, darujete Michaelovi kostnú dreň a potom sa vrátite. A všetko sa vráti do normálu."
Carmen prikývla. "Asi máš pravdu, ale prečo mi to všetko vravíš?"
"Pretože mám vášho syna veľmi rada a nechcem aby trpel."
Carmen sa usmiala a otvorila dvere. "Aj on ťa má veľmi rád. Ver mi."
"Prosím?"
"Počula som, ako telefonuje s jedným kamarátom. Neboj sa, nevidel ma." Dodala, keď uvidela Selenin výraz.
"A čo vravel?"
"Že to dievča, ktoré má tak rád, ho opustilo, kvôli nejakému chalanovi, do ktorého sa zamilovalo. Že to Sel to skončila." Carmen sa na ňu zahľadela a chytila dcérku za ruku. "Voláš sa predsa Selena, či nie?" Povedala a zavrela za sebou dvere.
Rýchlosť, ktorou Selena vybehla po schodoch a upravila sa, bola ohromujúca. Obliekla si čierne šaty na krátky rukáv previazané mašľou v páse, ktorá delila prúžkovaný vrch a čierny spodok. Obula si lodičky a upravila vlasy do drdolu. Vzala si kabelku a zavolala Jackie. Tá to po troch zvoneniach zdvihla. "Ahoj, Sel, čo by ..."
"Kam šiel dnes Taylor s Jasonom a chalanmi?"
"Do Marionu, akurát idem za nimi, Jason si u mňa zabudol mobil. Pre...?" Selena hneď zložila Jackie telefón a takou istou rýchlosťou vybehla z bytu k výťahu. Vo výťahu nervózne poklopkávala po zábradlí na držanie a keď sa dvere otvorili, okamžite vybehla von a stopla si taxi.
Do Marionu jej to trvalo niekoľko minút. Vodičovi hodila dvestodolárovku a ponáhľala sa dnu. Pri vchode stretla Jackie.
"Selena, čo sa stalo?"
"Kde je Taylor?"
"Stalo sa niečo?"
"Nič vážne, kde je?"
Jackie sa zarazila. "Vieš Sel, on ..."
"Čo?" Sel schytila kamarátku za plecia a zatriasla ňou. "Čo je sním?"
"Je tam." Perami naznačila Jackie a ukázala smerom k jednému stolu s ružovými záclonami, presne k tomu stolu, kde Sel povedala Jackie, že spala s Taylorom. Teraz ho tam videla ako sa bozkáva s jednou prsnatou blondínou a očividne si to užíva. O krok ustúpil a zhlboka sa nadýchla. "Takže je naozaj koniec."
 


Anketa

Klik :)

Klik

Komentáře

1 ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ | Web | 14. září 2011 v 18:03 | Reagovat

Ja bývam v takej diere menom Prievidza..:D a ty?..x)
a treba si užívať ešte čas, keď sa škola len rozbieha..:D ..síce ja mám o tom čo hovoriť, lebo len kysnem doma xD

" láska je veľmi zvláštna a nemá stanovené pravidlá, podľa ktorých by mala ísť. " tak s týmto naozaj suhlasim..:D velmi výstižná veta..x)

a ten koniec..fuuha..tak to som zvedava..ako sa toto vyvinie..x)...

2 Denie* Denie* | Web | 14. září 2011 v 21:39 | Reagovat

Ďakujem za všetko:))
Hm,škoda, že to nečítam od začiatku:D Teraz sa mi už nechce O:)

3 Kirawa Kirawa | Web | 14. září 2011 v 21:51 | Reagovat

ou tak ten koniec bol dobrý som zvedavá ako sa tá situácia vyvinie :D či ma prekvapíš alebo to pôjde tak ako som si domýšľam :D

4 Majuš Majuš | Web | 15. září 2011 v 9:59 | Reagovat

Pekne píšeš. ;-)

5 RocK-pUNk-meTaL... ;) RocK-pUNk-meTaL... ;) | E-mail | Web | 15. září 2011 v 13:53 | Reagovat

Noo presne tak.. Dokým ešte nemusíme v tej škole naplno makať :D

6 Gabrielle Beatrice Bone Michaelis van Dorcell Gabrielle Beatrice Bone Michaelis van Dorcell | E-mail | Web | 15. září 2011 v 14:16 | Reagovat

Ja som teraz v 9vine,ale mala som byť na strednej už :D Som totiž to október :D A dik za pochvalu layu ^^

7 Denie* Denie* | Web | 15. září 2011 v 16:15 | Reagovat

Ďakujem:) áno,všetko moja výroba:))

8 mima mima | E-mail | Web | 15. září 2011 v 20:42 | Reagovat

som prave na siedmej kapitole tejto poviedky, ale musim povedat, ze sa mi to naozaj velmi paci :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama